V rámci procesu realizácie reklamnej kampane majú participujúce strany, primárne zadávateľ reklamy a reklamná agentúra, resp. komunikačná agentúra spoločenskú zodpovednosť, ktorá sa prejavuje v etickej rovine. Keďže realizácia reklamnej kampane je iniciovaná konkrétnym podnikom, či iným zadávateľom, jej recipienti či samotná cieľová skupina ju namiesto akceptácie nielenže môže vnímať ako nevyžiadanú, ale aj ako obťažujúcu. Práve na postoje recipientov reklamy, v prípade tohto príspevku na postoje obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky, sú orientované výstupy realizovaného primárneho výskumu. Príspevok akcentuje postoje recipientov voči vybraným kontroverzným aspektom reklamy, a to konkrétne postoje voči reklame na cigarety, tvrdý alkohol, pivo, víno a lieky a postoje voči erotickým motívom v reklame. Východiskom realizácie výskumu bol výskum Česi a reklama pre rok 2020. Na Slovensku sa do výskumu zapojilo 726 respondentov.
Postoje obyvateľov Bratislava voči reklame na cigarety, alkohol a voľnopredajným liekom
V priamej reflexii realizovaného primárneho výskumu v Českej republike boli respondenti – obyvatelia Bratislavy, požiadaní o vyjadrenie svojich postojov voči reklame na cigarety, alkohol či voľnopredajné lieky, pričom v prípade alkoholických nápojov mali vyjadriť postoje zvlášť voči tvrdému alkoholu a destilátom a zvlášť voči reklame na pivo a víno. Výsledky výskumu pri alkoholických nápojoch preukázali relevanciu uvedeného členenia. Postoje respondentov voči reklame na tvrdý alkohol boli pomerne negatívne, s výrokom, že „Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať“ sa stotožnilo až 47% z nich a 42% respondentov takúto reklamu pripúšťa len s určitými obmedzeniami. Iba 8% respondentov by uvítalo reklamu na tvrdý alkohol a destiláty bez obmedzení. Naopak, reklama na víno, sekt a pivo je vnímaná pomerne benevolentne. V oboch prípadoch by takúto reklamu zakázalo len 21% opýtaných, bez obmedzení by reklamu na pivo akceptovalo 22% respondentov a na víno o štyri percentuálne body menej.
V prípade reklamy orientovanej na voľnopredajné lieky vyjadrili respondenti podobné postoje, 23% z nich by takúto reklamu úplne zakázalo, 47% takáto reklama neprekáža, ale mala by podľa nich byť regulovaná a 22% respondentov je za takúto reklamu bez akýchkoľvek obmedzení. Ostatní respondenti sa nevedeli k danej otázke vyjadriť, pretože danú záležitosť považovali za príliš zložitú.
Najprísnejšie postoje respondentov boli identifikované v prípade reklám na cigarety. Až 61% z nich je za jej úplný zákaz a ďalších 31% je aspoň za regulovanie takýchto reklám. Iba 6% je úplne benevolentných voči reklamám na cigarety.
Graf 1: Postoje respondentov voči reklame na cigarety, alkohol a voľnopredajným liekom
Zdroj: Vlastné spracovanie
Postoje obyvateľov Bratislavy k reklame na cigarety, alkohol a voľnopredajné lieky sa vo vzťahu k ich pohlaviu vo väčšine prípadov významne nelíšia. Nepatrné rozdiely môžeme vidieť pri reklame na pivo a lieky, kde o niečo benevolentnejší postoj zastávajú muži oproti ženám. Kým reklamy na pivo by zakázala štvrtina opýtaných žien, u mužov je to iba 17%. Za reklamu na voľnopredajné lieky bez akýchkoľvek obmedzení je 28% mužských respondentov. Medzi ženami takýto postoj zastáva o 11 percentuálnych bodov menej opýtaných.
| Pohlavie | |||
|---|---|---|---|
| CIGARETY | Muž | Žena | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 61% | 60% | 61% |
| Takáta reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 30% | 32% | 31% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 8% | 5% | 6% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 1% | 4% | 2% |
| TVRDÝ ALKOHOL | Muž | Žena | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 45% | 49% | 47% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 43% | 41% | 42% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 11% | 6% | 8% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 1% | 3% | 2% |
| PIVO | Muž | Žena | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 17% | 25% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 62% | 48% | 54% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 20% | 23% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 1% | 5% | 3% |
| VÍNO | Muž | Žena | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 19% | 22% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 61% | 56% | 58% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 19% | 17% | 18% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 1% | 5% | 3% |
| VOĽNOPREDAJNÉ LIEKY | Muž | Žena | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 20% | 26% | 23% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 44% | 50% | 47% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 28% | 17% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 9% | 7% | 8% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z hľadiska veku je za prísnejšie regulácie až úplný zákaz reklám na všetky kontroverzné témy hlavne skupina Bratislavčanov vo veku 45 až 59 rokov. Naopak, najmenej kritickí sú najmladší respondenti do 29 rokov, ktorí majú v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami voči všetkým témam oveľa benevolentnejší postoj.
| Vek | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| CIGARETY | 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 54% | 58% | 67% | 63% | 61% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 33% | 32% | 26% | 33% | 31% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 10% | 8% | 7% | 1% | 6% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 3% | 3% | 0% | 3% | 2% |
| TVRDÝ ALKOHOL | 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 33% | 47% | 53% | 54% | 47% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 52% | 39% | 38% | 42% | 42% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 12% | 12% | 9% | 1% | 8% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 3% | 3% | 0% | 3% | 2% |
| PIVO | 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 13% | 22% | 33% | 14% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 51% | 53% | 49% | 64% | 54% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 32% | 22% | 18% | 16% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 3% | 3% | 0% | 6% | 3% |
| VÍNO | 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 13% | 20% | 32% | 17% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 54% | 56% | 52% | 72% | 58% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 31% | 21% | 16% | 5% | 18% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 3% | 0% | 6% | 3% |
| VOĽNOPREDAJNÉ LIEKY | 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 14% | 16% | 31% | 31% | 23% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 49% | 57% | 44% | 37% | 47% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 29% | 20% | 21% | 20% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 8% | 7% | 4% | 13% | 8% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Taktiež aj najvyššie dosiahnuté vzdelanie respondentov ukázalo heterogenitu postojov ku „nevhodným“ témam v reklame. Kým pri cigaretách a tvrdom alkohole zastávajú výrazne kritickejší postoj vysokoškolsky vzdelaní Bratislavčania, pri voľnopredajných liekoch sú to respondenti s najvyšším vzdelaním základným. Až 44% z nich by reklamu na lieky úplne zakázalo. Na druhú stranu, práve respondenti so základným vzdelaním sú oproti ostatným vzdelanostným kategóriám najmenej kritickí voči reklame na pivo či víno – vyslovene negatívny postoj zastáva iba 5% z nich.
| Vzdelanie | ||||
|---|---|---|---|---|
| CIGARETY | Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 56% | 56% | 69% | 61% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 42% | 34% | 23% | 31% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 0% | 7% | 8% | 6% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 3% | 1% | 2% |
| TVRDÝ ALKOHOL | Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 38% | 44% | 54% | 47% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 57% | 43% | 37% | 42% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 3% | 10% | 8% | 8% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 3% | 1% | 2% |
| PIVO | Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 5% | 25% | 19% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 42% | 51% | 63% | 54% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 51% | 20% | 17% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 4% | 1% | 3% |
| VÍNO | Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 5% | 22% | 23% | 21% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 80% | 54% | 60% | 58% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 14% | 20% | 16% | 18% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 4% | 1% | 3% |
| VOĽNOPREDAJNÉ LIEKY | Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu |
| Reklamu na tento druh výrobku treba úplne zakázať | 44% | 19% | 25% | 23% |
| Takáto reklama môže byť iba s určitými obmedzeniami | 20% | 50% | 49% | 47% |
| Nech si každý dáva takú reklamu akú chce a kde chce | 35% | 20% | 22% | 22% |
| Neviem, problematika je príliš zložitá, aby bolo možné vybrať jednu z nasledujúcich možností | 2% | 11% | 4% | 8% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Postoje obyvateľov Bratislava voči používaniu sexuálnych a erotických motívov v reklame
Opodstatnenosť používania sexuálnych a erotických motívov, či úplne alebo čiastočne obnaženého tela v reklame predstavuje ďalšiu kontroverznú tému v reklame. Postoje respondentov v danom kontexte neboli vyhranené. Výsledky primárneho výskumu preukázali skutočnosť, že približne 38% respondentov zastáva pozitívne postoje k používaniu sexuálnych a erotických motívov v reklame. Piatim percentám respondentov sa takéto reklamy páčia a až 33% respondentov uvádzalo, že takéto reklamy im páčia, iba ak sa to hodí k ponúkanému produktu. Neutrálny postoj, čiže odpoveď „príliš sa mi to nepáči, ale nevadí mi to“ zastávalo 28% z opýtaných. Viac ako pätina obyvateľov Bratislavy má k tejto téme negatívny postoj. Odpoveď „vôbec sa mi to nepáči, vadí mi to“ má zastúpenie 15% a striktne negatívne sa vyjadrilo 7% Bratislavčanov, ktorých erotické a sexuálne motívy poburujú a myslia si, že by mali byť zakázané. Zaujímavú skutočnosť predstavuje fakt, že sa tejto téme nevyjadrilo až 12% z opýtaných, ktorí si zvolili možnosť „tento problém ma vôbec nezaujíma, nemám potrebu sa k tomu vyjadriť“.
Graf 2: Postoje respondentov voči používaniu sexuálnych a erotických motívov v reklame
Zdroj: Vlastné spracovanie
Heterogenita postojov voči používaniu sexuálnych a erotických motívov v reklame
Výsledky primárneho výskumu poukázali na heterogenitu postojov obyvateľov Bratislavy voči používaniu sexuálnych a erotických motívov v reklame vo vzťahu k ich pohlaviu, veku a vzdelaniu.
Muži sú, na rozdiel od žien, vo svojich postojoch voči používaniu sexuálnych a erotických motívov, či úplne alebo čiastočne obnaženého tela v reklame benevolentnejší. Viac ako polovica z nich sa priklonila k názoru, že sa im erotické a sexuálne motívy v reklame páčia (odpovede „takéto reklamy sa mi páčia“ a „páči sa mi to, iba keď sa to hodí k ponúkanému výrobku“). Podobné postoje boli v prípade žien proklamované len v prípade jednej štvrtiny.
| Pohlavie | |||
|---|---|---|---|
| Muž | Žena | Spolu | |
| Takéto reklamy sa mi páčia | 7,3% | 3,4% | 5,2% |
| Páči sa mi to, iba keď sa to hodí k ponúkanému výrobku | 43,7% | 23,4% | 32,8% |
| Príliš sa mi to nepáči ale nevadia mi | 24,5% | 31,0% | 28,0% |
| Vôbec sa mi to nepáči, vadí mi to | 10,4% | 18,6% | 14,8% |
| Vôbec sa mi to nepáči, poburuje ma to, malo by to byť zakázané | 3,7% | 10,2% | 7,2% |
| Tento problém ma vôbec nezaujíma, nemám potrebu sa k tomu vyjadriť | 10,4% | 13,4% | 12,0% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z hľadiska veku mala najväčší podiel odpovedí s pozitívnym postojom (prekvapujúco) veková kategória 60 rokov a viac, kde presne polovica opýtaných zvolila jednu z odpovedí „takéto reklamy sa mi páčia“ a „páči sa mi to, iba keď sa to hodí k ponúkanému výrobku“. Naopak, k erotickým motívom je z hľadiska veku najkritickejšia stredná veková generácia vo vekovej kategórii 45 až 59 rokov, kde niečo málo cez 27% respondentov uviedlo, že sa im takéto reklamy vôbec nepáčia.
| Vek | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| 15-29 | 30-44 | 45-59 | 60 a viac | Spolu | |
| Takéto reklamy sa mi páčia | 6,0% | 4,0% | 2,7% | 8,5% | 5,2% |
| Páči sa mi to, iba keď sa to hodí k ponúkanému výrobku | 26,2% | 35,5% | 26,5% | 41,5% | 32,8% |
| Príliš sa mi to nepáči ale nevadia mi | 28,9% | 25,5% | 28,1% | 29,5% | 28,0% |
| Vôbec sa mi to nepáči, vadí mi to | 15,4% | 15,5% | 19,5% | 9,1% | 14,8% |
| Vôbec sa mi to nepáči, poburuje ma to, malo by to byť zakázané | 12,1% | 7,0% | 7,6% | 2,8% | 7,2% |
| Tento problém ma vôbec nezaujíma, nemám potrebu sa k tomu vyjadriť | 11,4% | 12,5% | 15,7% | 8,5% | 12,0% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z pohľadu vzdelania sú k reklame s erotickými a sexuálnymi motívmi najbenevolentnejší respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Odpovede, že sa im takáto reklama páči, volilo 41,6% respondentov s najvyšším dosiahnutým vzdelaním vysokým. Naopak, u respondentov so základným vzdelaním sa nestretávajú reklamy s erotickým motívom s pochopením. Viac ako 35% sa vyjadrilo, že sa im erotika v reklame vôbec nepáči, z čoho až takmer 14 percentuálnych bodov tvoria respondenti s názorom, že by dokonca mali byť takéto reklamy zakázané.
| Vzdelanie | ||||
|---|---|---|---|---|
| Základné | Stredoškolské | Vysokoškolské | Spolu | |
| Takéto reklamy sa mi páčia | 1,5% | 5,5% | 5,3% | 5,2% |
| Páči sa mi to, iba keď sa to hodí k ponúkanému výrobku | 35,4% | 30,3% | 36,3% | 32,8% |
| Príliš sa mi to nepáči ale nevadia mi | 23,1% | 28,6% | 28,6% | 28,0% |
| Vôbec sa mi to nepáči, vadí mi to | 21,5% | 15,0% | 12,7% | 14,8% |
| Vôbec sa mi to nepáči, poburuje ma to, malo by to byť zakázané | 13,8% | 6,8% | 6,1% | 7,2% |
| Tento problém ma vôbec nezaujíma, nemám potrebu sa k tomu vyjadriť | 4,6% | 13,8% | 11,0% | 12,0% |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Záver
Pri kontroverzných témach v reklame – využívanie reklamy na cigarety, alkohol a voľnopredajné lieky a používanie sexuálnych a erotických motívov v reklame – v zmysle výsledkov realizovaného primárneho výskumu najviac respondentom prekáža reklama na cigarety, ktorá však je aj veľmi prísne regulovaná zo strany štátu. Na druhej priečke skončili reklamy na tvrdý alkohol, pričom bola identifikovaná diverzita postojov obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky vo vzťahu k ďalším alkoholickým nápojom, resp. reklamám na pivo či víno a sekt. Kým reklamu na tvrdý alkohol by zakázalo 47% opýtaných, reklamu na víno a pivo by zakázalo o polovicu menej respondentov.
Pri využití erotických a sexuálnych motívov sú Bratislavčania taktiež striedmi, bola však preukázaná heterogenita postojov vo vzťahu k ich pohlaviu, veku a vzdelaniu. Väčšinou sa im reklamy s takýmto motívom páčia, iba ak sa to hodí k danému produktu a približne pätina vyjadrila názor, že sa im reklamy s danými motívmi nepáčia vôbec. Českí respondenti sú pri všetkých týchto kontroverzných témach o dosť benevolentnejší. Môže to byť spôsobené aj skutočnosťou, že občania Slovenskej republiky na rozdiel od občanov Českej republiky proklamujú svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám. Daná problematika by si však zasluhovala zvýšenú pozornosť a realizáciu reprezentatívneho primárneho výskumu. Výskumu, ktorý by bol v súlade so zabezpečením ochrany osobných údajov zapojených osôb ako uvádza Veselý (2018). Vyššie prezentované výsledky môžu predstavovať jeho východiskový bod.
Koniec II. časti.
Poznámky/Notes
Príspevok je čiastkovým výstupom projektu VEGA 1/0737/20 Spotrebiteľská gramotnosť a medzigeneračné zmeny v preferenciách spotrebiteľov pri nákupe slovenských produktov a vznikol aj vďaka podpore pani doc. PhDr. Jitky Vysekalovej, Ph.D., riaditeľky Českej marketingovej spoločnosti, s ktorej súhlasom bola pri jeho spracovaní využitá metodika výskumu Česi a reklama 2020.
Literatúra/List of References
- Alam, M. M., Aliyu, A. a Shahriar, S. M., 2019. Presenting women as sexual objects in marketing communications: Perspective of morality, ethics and religion. In: Journal of Islamic Marketing. 2019, 10(3), s. 911-927. ISSN 1759-0833.
- Borau, S., Bonnefon, J., 2019. The imaginary intrasexual competition: Advertisements featuring provocative female models trigger women to engage in indirect aggression. In: Journal of Business Ethics. 2019, 157 (1), s. 45-63. ISSN 0167-4544.
- Cebrová, L., 2019. Vallovi sa podarilo z Bratislavy odstrániť obrovskú reklamu umiestnenú v tesnej blízkosti významnej pamiatky. Startitup, 2019. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <https://www.startitup.sk/vallovi-sa-podarilo-z-bratislavy-odstranit-obrovsku-reklamu-umiestnenu-v-tesnej-blizkosti-vyznamnej-pamiatky/>
- Cottingham, D., 2019. How does roadside advertising affect drivers and traffic safety? Driving tests, 2019. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <https://www.drivingtests.co.nz/resources/how-does-roadside-advertising-affect-drivers-and-traffic-safety/>
- Hábová, M., 2020. Česi a reklama 2020. Česká marketingová spoločnosť, 2020. [online]. [cit. 2020-04-26]. Dostupné na: <https://www.cms-cma.cz/cesi-a-reklama-2020/>
- Horňák, P., 2018. Reklama: teoreticko-historické aspekty reklamy a marketingovej komunikácie. Zlín: Radim Bačuvčík – VeRBuM, 2018. ISBN 978-80-87500-94-1.
- Jantová, M., 2020. Postoje vybranej skupiny zákazníkov k reklame. [Diplomová práca] Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky; Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky. Bratislava: UK, 2020.
- Kohlstedt, K., 2016. Clean city law: Secrets of São Paulo uncovered by outdoor advertising ban. 99% visible, 2016. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <https://99percentinvisible.org/article/clean-city-law-secrets-sao-paulo-uncovered-outdoor-advertising-ban/>
- Krupka, J., 2012. Česká reklama. Od pana Vajíčka po falešné soby. Praha: Albatros Media, 2012. ISBN 978-80-265-0046-9.
- Jiménez, L. D., Dittmar, E. C. a Vargas Portillo, J. P., 2020. Self-regulation of sexist digital advertising: From ethics to law. In: Journal of Business Ethics. 2020. ISSN 0167-4544.
- Ondrejková, A., 2017. Billboardy v Česku začnú likvidovať. Prečo ich prelepili českými vlajkami? SME Ekonomika, 2017. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <https://ekonomika.sme.sk/c/20638519/cesko-billboard-rusenie-ceske-vlajky.html>
- Peráček, T., 2019. Reklama a niektoré jej legislatívne obmedzenia v podmienkach Slovenskej republiky. In: Marketing science and inspirations. 2019. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <https://www.mins.sk/reklama-a-niektore-jej-legislativne-obmedzenia-v-podmienkach-slovenskej-republiky/>
- Pettigrew, S., Jongenelis, M. I., Pierce, H., Stafford, J. a Keric, D., 2020. Alcohol advertisement characteristics that increase the likelihood of code breaches. In: International Journal of Drug Policy. 2020, 81, p. 102776. ISSN 0955-3959.
- Rada pre reklamu. O Rade pre reklamu, 2019. [online]. [cit. 2020-04-27]. Dostupné na: <http://www.rpr.sk/sk/organy-rpr>
- Štarchoň, P., 2004. Vademecum reklamy: Vybrané teoretické aspekty, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2004. ISBN 80-223-2012-9.
- Van Quaquebeke, N., Becker, J. U., Goretzki, N. a Barrot, C., 2019. Perceived ethical leadership affects customer purchasing intentions beyond ethical marketing in advertising due to moral identity self-congruence concerns. In: Journal of Business Ethics. 2019, 156(2), s. 357-376. ISSN 0167-4544.
- Veselý, P., 2018. GDPR issues from a marketing perspective. In: Marketing science and inspirations. 2018, 13(4), s. 43-55. ISSN 1338-7944.
- Vysekalová, J. a kol., 2014. Emoce v marketingu. Jak oslovit srdce zákazníka. Praha: Grada Publishing, 2014. ISBN 978-80-247-4843-6.
- Vysekalová, J. a Mikeš, J., 2018. Reklama. Jak dělat reklamu. Praha: Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5865-7.
- Zákon č. 147/2001 Z. z. Zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 135/1961 Zb. Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
- Zerhouni, O., Bègue, L., Sarda, E., a Gentile, D., 2020. Self-regulation failure reduces the effect alcohol portrayals in movies on indirect attitudes toward alcohol. In: Journal of Psychology: Interdisciplinary and Applied. 2020, 154(4), s. 309-324. ISSN 1940-1019.
- Zúñiga, M. A., a Torres, I. M., 2019. Millennials’ ethical ideology effects on responses to alcohol advertisements: The role of strength of ethnic identification and ethical appraisal of the ad. In: Journal of Marketing Communications. 2019, 25(7), s. 702-719. ISSN 1466-4445
Kľúčové slová/Key words
reklama, postoje spotrebiteľov, etika, etická samoregulácia
advertising, consumer attitudes, ethics, ethical selfregulation
JEL klasifikácia/JEL Classification
M31, M38
Résumé
Attitudes of the inhabitants of the capital of the Slovak Republic towards selected topics of advertising. Part II.
As part of the process of implementing an advertising campaign, the participating parties, primarily the advertiser and the advertising agency, respectively communication agency, have social responsibility, which manifests itself in an ethical level. Since the implementation of an advertising campaign is initiated by a specific company or other client, its recipients or the target group itself, instead of accepting it, may not only perceive it as unsolicited, but also as annoying. It is on the attitudes of the recipients of advertising, in the case of this contribution the attitudes of the inhabitants of the capital of the Slovak Republic, that are oriented to the outputs of the primary research. The article emphasizes the attitudes of recipients towards selected controversial aspects of advertising, namely attitudes towards advertising of cigarettes, hard alcohol, beer, wine and medicines and attitudes towards erotic motives in advertising. The starting point for the research was “Czechs and advertising for year 2020”. In Slovakia, 726 respondents took part in the research.
Recenzované/Reviewed
3. May 2020 / 7. May 2020
