Intencia uskutočniť dovolenkový pobyt v čase pandémie – teoretická štúdia

Cieľom príspevku je teoretická analýza a definícia pojmu intencia cestovať a systematizácia poznatkov v aktuálnych vedeckých prácach, týkajúcich sa intencie cestovať na dovolenkový pobyt v čase pandémie. Zhrnuté sú faktory a premenné, ktoré majú vzťah k rozhodovaniu a intencii cestovať. Opísaný je vplyv vnímaného rizika na intenciu cestovať do zahraničia v čase pandémie. Z analýzy štúdií, týkajúcich sa intencie cestovať na dovolenkový pobyt v čase pandémie vyplýva, že na intenciu uskutočniť dovolenkový pobyt má vplyv geografický aspekt pobytu, časový aspekt jeho realizácie, hygienické opatrenia a zdravotná starostlivosť v mieste pobytu. Čo sa týka faktorov intencie necestovať, článok upozorňuje na potrebu ich poznania a uvádza návrh riešení z hľadiska spotrebiteľa a podnikov cestovného ruchu.

Úvod

V súčasnej kríze z dôvodu pandémie COVID-19, ktorá bezprecedentným spôsobom ovplyvnila všetky odvetvia, no predovšetkým cestovný ruch, je potrebné upozorniť na jeden z významných subjektívnych faktorov ovplyvňujúcich správanie sa cestujúcich – intenciu (zámer, úmysel) uskutočniť dovolenkový pobyt v čase pandémie. Vo všeobecnosti, intencia cestovať na dovolenku môže závisieť od vonkajších faktorov, napríklad do akej destinácie cestujú, aká je jej vybavenosť, ekonomická a politická situácia v mieste pobytu a samozrejme aj od osobných faktorov ako je vek, príjem, povolanie, náklady, čas, motivácia, vzdialenosť, veľkosť a zloženie skupiny, ktorá cestuje a existencia možností vyžitia v destinácii. Uvedené možno považovať za kontrolovateľné faktory, avšak existujú aj tzv. nekontrolovateľné faktory, akými sú terorizmus, šírenie chorôb a prírodné katastrofy, pre ktoré klient zvažuje intenciu uskutočniť dovolenkový pobyt. Potreba bezpečia je pre človeka dôležitá a mať pocit bezpečia počas dovolenkového pobytu je v čase možnosti infikovania sa nákazlivou chorobou veľmi dôležitý. Preto ľudia zvažujú, či cestovať, kam, akou dopravou, do akej destinácie, s kým a akou veľkou skupinou cestovať, vyberajú si skôr pobyty mimo sezóny.

Cieľom tejto teoretickej štúdie bolo definovať a vysvetliť, čo je to intencia vo všeobecnosti a opísať intenciu ako smer správania klientov cestovného ruchu v čase pandémie, konkrétne intenciu uskutočniť dovolenkový pobyt v čase pandémie.

Intencia

Intenciu konať vo všeobecnosti definuje Sheeran (2002) takto: „Behaviorálne intencie sú pokyny, ktoré si ľudia dávajú, aby sa správali určitým spôsobom“ (Triandis 1980, s. 203). Sú to rozhodnutia ľudí vykonať konkrétne činy. Intencie možno odvodiť z odpovedí účastníkov, ktoré majú formu: „Mám v úmysle urobiť X“, „Mám v pláne urobiť X“ alebo „Urobím X“. Z psychologického hľadiska intencia správania predpokladá motiváciu človeka vykonať správanie. To znamená, že intencie v správaní zahŕňajú jednak smerovanie (robiť X vs. nerobiť X), ako aj intenzitu rozhodnutia (napr. koľko času a úsilia je človek pripravený vynaložiť na to, aby urobil X). Tri rôzne teórie vysvetľujú vzťah intencie a správania. Podľa teórie odôvodneného konania sú úmysly – intencie proximálnymi prediktormi správania a sprostredkujú vplyv prediktorov ako sú postoje a subjektívne normy ako aj vplyv iných premenných, napr. osobnosti človeka na správanie. Teória ochrannej motivácie rovnako predpokladá, že intencie v správaní sprostredkujú vzťah medzi predpokladanými prediktormi (hodnotenie hrozby a hodnotenie zvládania) a správaním. Teória plánovaného správania tiež predpokladá, že intencie sú najdôležitejším prediktorom správania, ale pripúšťa, že ľudia nemusia mať vždy dostatočnú kontrolu nad uskutočňovaním správania, aby mohli skutočne uskutočniť svoje úmysly (Sheeran 2002). Jedným z faktorov, ktoré určujú, ako dobre intencie predpovedajú správanie, je to, či je predpokladané správanie jedinou činnosťou alebo cieľom (výsledok, ktorý je možné dosiahnuť vykonaním rôznych jednotlivých úkonov). Je pravdepodobné, že intencie budú výbornými prediktormi jednotlivých činov (napríklad rozhodnutím cestovať alebo necestovať). Dôležitou otázkou ohľadom vzťahu medzi intenciou a samotným správaním je koncepcia implementácie intencie. Zatiaľ čo intencie správania majú formu „Mám v úmysle urobiť X“, implementačné intencie zahŕňajú výroky vo forme „Mám v úmysle urobiť X v situácii Y“ (Sheeran 2002). Pri poznaní vlastností intencie správania, ktoré môžu určovať, ako dobre intencie predpovedajú správanie, je dôležité poznať, aká je sila intencie, ktorá vystihuje smerovanie a intenciu rozhodovania. Dvaja ľudia môžu mať rovnakú „silu“ intencie, ale môžu sa líšiť v kvalite svojej motivácie. Je to tak preto, lebo intencie ľudí majú iné dimenzie alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť ich prediktívnu platnosť. K dôležitým vlastnostiam intencie patria časová stabilita, miera sformovania intencie, istota a prístupnosť (Sheeran 2002). Lynch a Zauberman (2007) navrhli, aby sa klienti rozhodovali na základe predpovedí o tom, ako sa budú cítiť v inom čase a na inom mieste. Gilovich, Kerr a Medvec (1993) uviedli, že ľudia pravdepodobne znesú väčšie riziko a cítia sa istejšie v súvislosti s udalosťami, ktoré sa vyskytnú z časového hľadiska vo vzdialenejšej budúcnosti, zatiaľ čo Nussbaum, Trope a Liberman (2003) ukázali, že časová vzdialenosť ovplyvňuje dôveru jednotlivcov ohľadom budúcich konaní. Je možné, že intencia vytvorená s väčším časovým predstihom, odráža silnejšiu preferenciu produktu a môže preto viesť k väčšiemu úsiliu o jeho aktualizáciu (Chintagunta a Lee 2012).

Viacerí autori tvrdia, čo sa týka vzťahu intencie k správaniu, že intencia vysvetľuje menej ako 30% rozdielov v správaní. Tento nesúlad medzi intenciou a správaním sa označuje ako „medzera medzi intenciou a správaním“ (Sheeran 2002). Vzhľadom na ťažkosti pri predpovedaní všeobecného rozhodovacieho správania je dôležité získať predstavu o rozdieloch medzi intenciou a skutočným správaním.

Intencia uskutočniť dovolenkový pobyt

Geografický aspekt. Intencia cestovať sa zvyšuje so znižovaním vzdialenosti od destinácie a klesá so zväčšovaním cestovnej vzdialenosti. To znamená, že kognitívna priestorová vzdialenosť má negatívny vplyv na intenciu cestovať do destinácie (Liang, Illum a Cole (2008). Skúmaním vývoja plánovania dovolenky Decrop (2006) zistil, že plány sa stávajú realistickejšími alebo konkrétnejšími, keď sa blíži termín plánovanej dovolenky. Upozornil však, že je dôležité si uvedomiť, že cestovná intencia sa nemusí vždy stať skutočným cestovným správaním. March a Woodside (2005 s. 115) s tým súhlasia a konštatovali, že: „intencie by sa zmenili aj v krátkom čase, ak by boli situačné vplyvy na intencie rozmanité a hlboké“. Bettman a Sujan (1987) zistili, že stratégie rozhodovania neobsahujú konkrétne kritériá výberu, ale namiesto toho zahŕňajú čas a prijímanie rozhodnutia podľa vlastného uváženia. Zdôraznili však tiež, že aj keď si ľudia môžu dovoliť dovolenky, často sa ich zriekajú z dôvodov predvídania budúcich inhibítorov. March a Woodside (2005) tvrdili, že cestovné správanie zahŕňa interakcie jednotlivých charakteristík, ako sú vek, rasa, pohlavie a ďalšie situačné faktory. Situačné faktory sú definované ako „všetky faktory, špecifické pre miesto a čas, ktoré nevyplývajú zo znalosti osobných (intraindividuálnych) a stimulačných (alternatívnych možností) atribútov a ktoré majú preukázateľný a systematický vplyv na súčasné správanie“ (Belk 1975, s. 158). V súlade s Belkovou definíciou boli situačné charakteristiky opakovane hodnotené z časopriestorového hľadiska a z hľadiska ich použitia pri vysvetľovaní cestovného správania. Ak sa na intenciu cestovať resp. necestovať pozrieme ako na priestorovú vzdialenosť, teda ako na geografický pojem, môžeme povedať, že klienti majú intenciu cestovať do vzdialenejších destinácií, ak ovládajú miestny jazyk a pred cestou si preštudujú rôzne materiály, aby zhromaždili čo najviac informácií o mieste ich pobytu.

Časový aspekt. Na intenciu v cestovnom správaní je možno pozerať aj z časového hľadiska a to tak, že medzi formovaním intencie cestovať a skutočným cestovným správaním môže nastať zmena. Fishbein a Jaccard (1973) tvrdili, že pravdepodobnosť zmeny postoja stúpa s predlžovaním časového intervalu medzi vytvorením intencie a cestovným správaním, pretože existuje viac šancí, že klient bude v priebehu času vystavený novým informáciám. Podľa Coteho a Wonga (1985) si jednotlivec môže pri vyjadrovaní intencií predstaviť predpokladanú situáciu, ktorá sa v budúcnosti nezmení, neočakávané situačné zmeny však sprevádzajú zmeny postoja a vytvárajú tak nekonzistenciu medzi intenciou a správaním. Cestovanie je pohyb ľudí medzi geograficky vzdialenými miestami a medzi vytvorením intencie cestovať a samotným cestovaním existujú časové intervaly, ktoré sú ovplyvnené mnohými vonkajšími a vnútornými faktormi. Kah a kol. (2016) uvádzajú, že na úrovni všeobecného rozhodovania je cestovanie pojem, vzťahujúci na cestovné intencie, ktoré zahŕňajú cestovanie v súčasnosti a aj cestovanie v budúcnosti, a preto je pre racionálne rozhodovanie typické včasné všeobecné rozhodnutie o cestovnom procese, neskôr sa prijíma všeobecné cestovné rozhodnutie z dôvodu situačných obmedzení alebo možností na poslednú chvíľu.

Intencia necestovať. Existujúca literatúra sa zameriava na tri dimenzie obmedzení: 1. intrapersonálne obmedzenia, ako je nedostatok vlastnej zručnosti a záujmu, úzkosť a riziko, 2. medziľudské obmedzenia vrátane nedostatku priateľov a rodinných príslušníkov, s ktorými by mohli cestovať a 3. štrukturálne obmedzenia, ako napríklad nedostatok času a / alebo peňazí (napr. Fleischer a Pizam 2002; Gilbert a Hudson 2000; Hudson, Hinch, Walker a Simpson 2010; Pennington, Gray a Kerstetter 2002). Pochopenie, prečo sa niektorí klienti rozhodnú necestovať okrem obmedzenia z pohľadu voľného času, je potrebné zistiť, ako je to v kontexte cestovného ruchu, nakoľko cestovné správanie je tým druhom správania, ktoré si vyžaduje viac času a /alebo viac peňazí a dosť zásadne sa líši od ostatných voľnočasových aktivít a činností.

Intencia cestovať na dovolenku v čase pandémie

Cestovný ruch je považovaný za zraniteľné odvetvie predovšetkým z pohľadu vnímania katastrofických udalostí, čo znamená riziko pre osobnú bezpečnosť, ochranu alebo zdravie (Cró a Martins 2017; Estevão a Costa 2020). Kozak a kol. (2007) sa venovali skúmaniu vnímania rizika medzinárodných turistov, a to z dvoch pohľadov: 1. skúmali vplyv vnímaného rizika na tendenciu cestovať do zahraničia a 2. skúmali, či existuje rozdiel vo vnímaní rizika medzi segmentmi cestovného ruchu na základe vyhýbania sa riziku. Výskumom zistili, že väčšina cestujúcich s najväčšou pravdepodobnosťou zmení svoje cestovné plány pri intencii cestovať do destinácie, ktorá predstavuje zvýšené riziko, zatiaľ čo menšina uvádza, že plány nezmení. Tieto zistenia naznačujú, že medzinárodní turisti sú citliví na výskyt akéhokoľvek druhu rizika v destináciách, do ktorých mali intenciu cestovať. Boli zistené rozdiely v intencii cestovať medzi kontinentmi z hľadiska vplyvu vnímaných rizík. Autori poznamenali, že cestujúci z rôznych národných kultúr môžu mať rôznu mieru vnímaného rizika.

Začiatkom roka 2020 ovplyvnila cestovný ruch pandémia COVID-19. Aj keď aj v predošlých rokoch existovali rôzne pandémie, svet ešte nikdy nečelil žiadnej inej katastrofe s takým masívnym a škodlivým účinkom na ekonomiku a spoločnosť (Naumov a kol. 2020). Uzatváraním hraníc utrpeli všetky odvetvia, no najviac pravdepodobne cestovný ruch. Uzatvorili sa hranice, leteckú dopravu obmedzili vládami nariadené opatrenia a tým vlastne obmedzili možnosti cestovať. Dopyt v cestovnom ruchu tradične reaguje na katastrofy prudkým poklesom záujmu cestujúcich. Krátko po vypuknutí epidémie COVID-19 mnohé práce skúmali tento nový fenomén a jeho vplyv na život ľudí (Brouder a kol. 2020). Väčšina štúdií sa zameriavala na súčasné účinky a negatívne dôsledky na rôzne hospodárske odvetvia (Goodell 2020; Nicola a kol. 2020) vrátane cestovného ruchu. Štúdie skúmajú perspektívu na strane ponuky, odhadujú spôsobené škody, predpovedajú následné zmeny a predstavujú turistické ponuky (Gössling a kol. 2020). Štúdie týkajúce sa dopytu však zostávajú dosť vzácne (Zenker a Kock 2020), pravdepodobne kvôli neistote v ekonomickom aspekte a pretrvávajúcemu riziku infekcie. Objavilo sa aj niekoľko štúdií, ktoré skúmali prvé náznaky zotavenia spotrebiteľov a ich pripravenosti opätovne cestovať. Ivanova a kol. (2020 ) vo svojej štúdii uvádza, že ako prvá, ktorá ohlásila uzatvorenie a prvá, ktorá sa aj otvorila, bola Čína, ktorá je priekopníkom v stratégiách na oživenie svojho turistického priemyslu (Wen a kol. 2020). Očakáva sa, že čínski turisti budú cestovať väčšinou v tuzemsku kvôli obmedzeným medzinárodným letom. Je pochopiteľné, že turisti sa pri cestovaní na kratšie vzdialenosti od domova cítia bezpečnejšie (Enger a kol. 2020). Prehliadky so sprievodcom a cestovanie vlastným autom budú pravdepodobne dominovať nad skupinovým cestovaním a organizovanými zájazdovými balíčkami (Enger a kol. 2020), čo je významná zmena pre čínskych turistov, o ktorých je známe, že pri svojich výletoch uprednostňujú skupinové výlety so sprievodcom a osobitnú starostlivosť (Wen a kol. 2020). V podobnom duchu uvažujú aj Briti, aj keď je cestovanie všeobecne povolené (Collins 2020), ale kvôli medzinárodným obmedzeniam pravdepodobne zostanú na ostrovoch, čo podporuje domáci cestovný ruch vo Veľkej Británii. Ich absencia v iných krajinách a ich zvyčajných dovolenkových destináciách ako sú Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, by však mohla mať negatívny vplyv na cestovný ruch týchto destinácií (Collins 2020) a dôsledkom by bolo zníženie príjmu z cestovného ruchu. Najbežnejším motívom cestovania medzi Američanmi sú obchodné rokovania, výlety autom a luxusné pobyty. Niektoré špeciálne typy výletov si získali popularitu v období pandémie, napríklad kempovanie, stanovanie a ďalšie nápady týkajúce sa bezpečných letných dovoleniek (Elliott 2020). De Vos (2020) tiež predpovedá zvýšený záujem o činnosti, ako je pešia turistika a bicyklovanie ako prostriedkov na prekonanie negatívnych fyzických a psychických účinkov nútenej sociálnej dištancie.

Hygienické opatrenia a zdravotná starostlivosť nadobudli na význame ako faktory spojené s dopytom po cestovaní. Je však zaujímavé, že deklarované intencie spotrebiteľov na Blízkom východe vycestovať závisia skôr od pocitu bezpečnosti a vládnej politiky než od dostupnosti vakcíny pre COVID-19 (Choufany 2020). Najnovšie publikované štúdie postpandemického správania v cestovaní v Grécku (Kourgiantakis a kol., 2020) a Indonézii (Wachyuni ​​a Kusumaningrum 2020) ukazujú, že pandémia zrejme vyvoláva obavy

a neistotu v mnohých aspektoch každodenného života spotrebiteľov (Kourgiantakis a kol. 2020), ale stále majú ľudia pozitívny vzťah k cestovaniu a neprejavujú nadmerné obavy (Wachyuni ​​a Kusumaningrum 2020). Dôležitým príkladom vnímania rizika je strach z choroby alebo strach z nedostatku hygieny (Lepp a Gibson 2003). Potenciálni návštevníci neprejavia intenciu k návšteve destinácie a je taktiež nepravdepodobné, že cestovné kancelárie nepredajú dovolenku do destinácií s vysokým rizikom infikovania sa niektorou z chorôb. Cestovatelia preto zvažujú, či a kam cestovať a prejavená intencia a cestovné správanie bude silno ovplyvnené ich vnímaním rizika prírodných katastrof a šírenia chorôb. Autori Chebli a Said (2020) skúmali vplyv pandémie koronavírusu COVID-19 na správanie sa turistov a snažili sa identifikovať intencie správania sa turistov, ktoré sa objavujú v dôsledku pandémie. Ich zistenia naznačujú, že možno očakávať, že súčasná pandémia COVID-19 bude mať vplyv na intenciu cestovať, hlavne pokiaľ ide o osobnú bezpečnosť, ekonomické výdavky, presvedčenie a prístup k cestovaniu. Podľa autorov výsledky ich štúdie sú v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré odhaľujú citlivosť turistov na krízy. Ich analýza identifikovala niekoľko premenných, ktoré sa týkajú COVID-19 a jeho vplyvu: ovplyvní cestovné návyky, ľudia sa budú vyhýbať cestovaniu vo veľkých skupinách a vycestujú so skupinou ľudí, s ktorou sa oni rozhodli cestovať, vyhnú sa riziku cestovania bez cestovného poistenia, hygiena a zdravie v cieľovej destinácii turistov sa stanú dôležitými faktormi pri intencii cestovať. Z toho možno vyvodiť odporúčanie vo vzťahu k znepokojenej klientele, aby podniky cestovného ruchu (doprava, ubytovanie, stravovanie, zariadenia turistických atrakcií) ďalej zlepšovali svoje hygienické podmienky, aby si znovu získali dôveru.

Aj keď pandémia COVID-19 trvá len od začiatku roka 2020, viacerí autori sa už venovali skúmaniu, aké budú turistické intencie cestovať na dovolenku po skončení pandémie. Wachyuni a Kusumaningrum (2020) sa vo svojej štúdii zaoberali popisom súčasnej situácie a zisťovaním budúcich intencií turistov cestovať. Svojim výskumom zistili, že väčšina respondentov sa na dovolenky a k cestovaniu vráti v blízkej budúcnosti a uvádzajú dobu od 0 do 6 mesiacov po pandémii a ako druh cestovného ruchu uvádzajú prírodný cestovný ruch, teda pobyt v prírode. Väčšina respondentov sa vyjadrila, že ich pobyt by trval 1-4 dni a autori uvádzajú, že intencia cestovať je vyššia, ako obavy z cestovania. Na záver dodávajú, že medzi respondentmi existuje vášeň a optimizmus, že cestovný ruch sa obnoví čo najskôr, pretože väčšina opýtaných v ich štúdii plánovala hneď po pandémii COVID-19 cestovať.

Podľa Štracha (2020) spotrebitelia ovplyvnení výškou ich príjmu budú reštrukturalizovať svoje výdavky a začnú hľadať alternatívy. Cestovanie, voľný čas a služby budú pravdepodobne zasiahnuté najviac a neobnovia sa tak rýchlo. Teraz je najlepší čas ísť podľa klasických pravidiel podnikania, a to: „konajte teraz, aby ste žili dobre neskôr”. Podniky orientované na masový trh, teda aj podniky cestovného ruchu musia prehodnotiť a zefektívniť svoje portfólio produktov a zlepšiť ich cenovú dostupnosť. Mali by viac zvažovať svoje náklady. Nemali by sa spoliehať na vládne programy záchrany alebo verejnú reciprocitu. Je potrebné myslieť na to, že aj podnikanie je start-up, aj napriek tomu, že má podnik dlhoročnú tradíciu. V konečnom dôsledku je možno povedať, že eskalácia krízy v podniku môže byť dobrým spôsobom, ako zabezpečiť jeho budúcnosť.

Za súčasnej situácie stále pretrvávajúcej pandémie je pochopenie a poznanie intencie klientov cestovať a ich skutočné cestovné správanie veľmi dôležité pre každý podnik cestovného ruchu a pre destinácie. Intencia (zámer, úmysel) ako smer konania a správania sa človeka je dôležitým faktorom pre jeho skutočnú činnosť. Zároveň platí, že cestovná intencia sa nemusí vždy stať skutočným cestovným správaním. Na základe analýzy intencie cestovať na dovolenkový pobyt v čase pandémie z viacerých štúdií vyplýva, že na intenciu uskutočniť dovolenkový pobyt má vplyv geografický aspekt pobytu, časový aspekt jeho realizácie, hygienické opatrenia a zdravotná starostlivosť v mieste pobytu. A zohľadniť je potrebné aj zistené faktory intencie necestovať a prispôsobiť tejto skutočnosti tak poznanie situácie na strane spotrebiteľa a podnikov cestovného ruchu. Na strane spotrebiteľov, môže zmena výšky príjmu mať za následok reštrukturalizáciu spotreby a hľadanie nových alternatív v oblasti voľného času a cestovania, na strane podnikov cestovného ruchu bude potrebné hľadať riešenia z hľadiska zmeny portfólia ponúkaných služieb ako aj ich ceny. Je však veľmi pravdepodobné, že vášeň cestovať a jej vplyv na intenciu cestovať prevýšia obavy z cestovania a intenciu necestovať.

Poznámky/Notes

Táto štúdia bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu APVV-17-0166 „Ekonomické a psychologické faktory výdavkov turistov v cestovnom ruchu: mikroekonometrické modelovanie“.

Literatúra/List of References

1. Bettman, J. R. a Sujan, M., 1987. Effects of framing on evaluation of comparable and non comparable alternatives by expert and novice consumers. In: Journal of Consumer Research. 1987, 14(2), s. 141-154. ISSN 0093-5301.
2. Belk, R. W., 1975. Situational variables and consumer behavior. In: Journal of Consumer Research. 1987, 2(3), s. 157-167. ISSN 0093-5301.
3. Brouder, P. et al., 2020. Reflections and discussions: Tourism matters in the new normal post COVID-19. In: Tourism Geographies. 2020, 22(3), s. 735-746. ISSN 1470-1340.
4. Cote, J. A., Jr. a Wong, J. K., 1985. The effects of time and situational variables on intention-behavior consistency. In: Advances in Consumer Research. 1985, 12(1), s. 374-377. ISSN 0098-9258.
5. Cro, S. a Martins, A. M., 2017. Structural breaks in international tourism demand: Are they caused by crises or disasters? In: Tourism Management. 2017, 63, s. 3-9. ISSN 0261-5177.
6. Collins, S., 2020. COVID-19 recovery in the UK – The importance of domestic demand. HVS. 2020. [online]. [cit. 2020-09-06]. Dostupné na: <https://www.hvs.com/article/8787-covid-19-recovery-in-the-uk-the-importance-of domestic-demand>
7. Chebli, A. a Said, F. B., 2020. The impact of COVID-19 on tourism consumption behavior: A perspective article. In: Journal of Tourism Management Research. 2020, 7(2), s. 196-207. ISSN 2313-4178.
8. Chintagunta, P. K. a Lee, J., 2012. A pre-diffusion growth model of intentions and purchase. In: Journal of the Academy of Marketing Science. 2012, 40(1), s. 137-154. ISSN 1552-7824.
9. Choufany, H. M., 2020. HVS COVID-19: Travelled and hotel guest sentiment findings Middle East. HVS. 2020. [online]. [cit. 2020-09-06]. Dostupné na: <https:/www.hvs.com/article/8766-hvs-covid-19-traveller-and-hote-guest-sentiment findings-middle-east>
10. Decrop, A., 2006. Vacation decision-making. Wallingford, UK: CABI Publishing, 2006. ISBN 1-84593-040-1.
11. De Vos, J., 2020. The effect of COVID-19 and subsequent social distancing on travel behavior. Transportation Research Interdisciplinary Perspectives, 5, 100121, 2020. [online]. [cit. 2020-09-06]. Dostupné na: <https://doi.org/10.1016/j.trip.2020.100121>
12. Estevao, C. a Costa, C., 2020. Natural disaster management in tourist destinations: A systematic literature review. In: European Journal of Tourism Research. 2020, 25, p. 2502. ISSN 1314-0817.
13. Elliott, C., 2020. Life after coronavirus: Ready to travel as soon as it’s safe? So is everyone else. USA Today. 2020. [online]. [cit. 2020-09-06]. Dostupné na: <https://eu.usatoday.com/story/travel/advice/2020/05/01/coronavirus-why-everyone-want-travel-soon /3058753001/>
14. Enger, W., Saxon, S., Suo, P. a Yu, J., 2020. The way back: What the world can learn from China’s travel restart after COVID-19. McKinsey & Company. 2020. [online]. [cit. 2020-09-06]. Dostupné na: <https://www.mckinsey.com/industries/travel-transport-and-logistics/ourinsights/the-way- back-what-the-world-can-learn-from-chinas-travel-restart-after-covid-19>
15. Fishbein, M. a Jaccard, J., 1973. Theoretical and methodological considerations in the prediction of family intentions and behavior. In: Representative Research in Social Psychology. 1973, 4(1), s. 37-51. ISSN 0034-4907.
16. Fleischer, A. a Pizam, A., 2002. Tourism constraints among Israeli seniors. In: Annals of Tourism Research. 2002, 29(1), s. 106-123. ISSN 0160-7383.
17. Gilbert, D. a Hudson, S., 2000. Tourism demand constraints: A skiing participation. In: Annals of Tourism Research. 2000, 27(4), s. 906-925. ISSN 0160-7383.
18. Gilovich, T., Kerr, M. a Medvec, V. H., 1993. The effect of temporal perspective on subjective confidence. In: Journal of Personality and Social Psychology. 1993, 64(4), s. 552-560. ISSN 0022-3514.
19. Goodell, J. W., 2020. COVID-19 and finance: Agendas for future research. In: Finance Research Letters. 2020, 35, s. 101512. ISSN 1544-6123.
20. Gossling, S., Scott, D. a Hall, C. M., 2020. Pandemics, tourism and global change: A rapid assessment of COVID-19. In: Journal of Sustainable Tourism. 2020, 29(5), s. 1-20. ISSN 0966-9582.
21. Hudson, S., Hinch, T., Walker, G. a Simpson, B., 2010. Constraints to sport tourism: A cross-cultural analysis. In: Journal of Sport & Tourism. 2010, 15(1), s. 71-88. ISSN 1477-5085.
22. Ivanova, M., Krasimirov, I. a Ivanov, S., 2020. Travel behaviour after the pandemic: the case of Bulgaria. In: Anatolia. An International Journal of Tourism and Hospitality Research. 2020, s. 1-11. ISSN 2156-6909.
23. Kah, J. A., Lee, C. K. a Lee, S. H., 2016. Spatial-temporal distances in travel intention behavior. In: Annals of Tourism Research, 2016. 57, s. 160-175. ISSN 0160-7383.
24. Kourgiantakis, M., Apostolakis, A. a Dimou, I., 2020. COVID-19 and holiday intentions: the case of Crete, Greece. In: Anatolia. An International Journal of Tourism and Hospitality Research. 2020. ISSN 2156-6909.
25. Kozak, M., Crotts, J.C. a Law, R., 2007. The impact of the perception of risk on international travellers. In: International Journal of Tourism Research. 2007, 9(4), s. 233-242. ISSN 1522-1970.
26. Lepp, A. a Gibson, H., 2003. Tourist roles, perceived risk and international tourism. In: Annals of Tourism Research. 2003, 30(3), s. 606-624. ISSN 0160-7383.
27. Liang, Y., Illum, S. F. a Cole, S. T., 2008. Benefits received and behavioral intentions of festival visitors in relation to distance traveled and their origins. In: International Journal of Event Management Research. 2008, 4(1), s. 12-23. ISSN 1833-0681.
28. Lynch, J. G., Jr. a Zauberman, G., 2007. Construing consumer decision making. In: Journal of Consumer Psychology. 2007, 17(2), s. 107-112. ISSN 1532-7663.
29. March, R. G. a Woodside, A. G., 2005. Tourism behavior: Travelers’ decisions and actions. Cambridge: CABI Publishing, 2005. ISBN 9780851990217.
30. Naumov, N., Varadzhakova, D. a Naydenov, A., 2020. Sanitation and hygiene as factors for choosing a place to stay: Perceptions of the Bulgarian tourists. In: Anatolia. An International Journal of Tourism and Hospitality Research. 2020, s. 1-4. ISSN 2156-6909.
31. Nicola, M. et al., 2020. The socio-economic implications of the coronavirus pandemic (COVID-19): A review. In: International Journal of Surgery. 2020, 78, s. 185-193. ISSN 1743-9191.
32. Nussbaum, S., Trope, Y. a Liberman, N., 2003. Creeping dispositionism: The temporal dynamics of behavior prediction. In: Journal of Personality and Social Psychology. 2003, 84(3), s. 485-497. ISSN 0022-3514.
33. Pennington-Gray, L. a Kerstetter, D., 2002. Testing a constraints model within the context of nature-based tourism. In: Journal of Travel Research. 2002, 40(4), s. 416-423. ISSN 1552-6763.
34. Sheeran, P., 2002. Intention-behavior relations: A conceptual and empirical review. In: Stroebe, W. a Hewstone, M. (Eds.). In: European review of social psychology. 2002, 12(1), s. 1-36. ISSN 1479-277X.
35. Štrach, P., 2020. Before, during and after: Marketing amid coronavirus crisis. Marketing Science & Inspirations. 2020, 15(1), s. 49-50. ISSN 1338-7944.
36. Triandis, H. C., 1980. Values, attitudes and interpersonal behavior. In: Howe H. a Page, M. (eds), Nebraska Syposium on Motivation. Lincoln, NB: University of Nebraska Press, 1980, 27, s. 195-259. ISBN 9780803223134.
37. Wachyuni, S. S. a Kusumaningrum, D. A., 2020. The effect of COVID-19 pandemic: How are the future tourist behavior? In: Journal of Education, Society and Behavioural Science. 2020, 33(4), s. 67-76. ISSN 2456-981X.
38. Wen, J., Kozak, M., Yang, S. a Liu, F., 2020. COVID-19: Potential effects on Chinese citizens’ lifestyle and travel. Tourism Review. In: Tourism Review. 2020. ISSN 1660-5373.
39. Zenker, S. a Kock, F., 2020. The coronavirus pandemic – A critical discussion of a tourism research agenda. In: Tourism Management. 2020, 81. ISSN 0261-5177.

Kľúčové slová/Key words

intention, travel behavior, risk perception, pandemic

intencia, cestovné správanie, vnímanie rizika, pandémia

JEL klasifikácia/JEL Classification

M31

Résumé

The intention to go on holiday during a pandemic – a theoretical study

The aim of the paper is a theoretical analysis and definition of the term intention to travel, as well as systematization of knowledge in current scientific work concerning the intention to travel for a holiday stay during a pandemic. Factors and variables that are related to decision-making and the intention to travel are summarized. The influence of the perceived risk on the intention to travel abroad amid a pandemic is described. Analysis of studies on holiday travel during a pandemic shows that the intention to carry out a holiday stay is influenced by the geographical aspect of the stay, the time aspect of its realization, hygiene measures and health care at the place of stay. As for the factors of intention not to travel, the article draws attention to the need to know them and presents a proposal for a solution from the point of view of consumers and tourism businesses.

In the current situation amid the pandemic, understanding and knowing the clients’ intentions to travel and their actual travel behaviour is very important for any tourism business and destination. Intention (tendency, notion) as a direction of action and behaviour of a person is an important factor for his actual activity. At the same time, travel intention may not always become real travel behaviour. Based on the analysis of the intention to travel on holiday during the pandemic, several studies show that the intention to carry out a holiday stay is influenced by the geographical aspect of the stay, the time aspect of its implementation, hygiene measures and health care at the place of stay. And it is also necessary to take into account the factors of the intention not to travel and to adapt to this fact the knowledge of the situation on the part of consumers and tourism companies. On the part of consumers, a change in income may result in a consumption restructuring and the search for new alternatives in the field of leisure and travel, on the part of tourism companies it will be necessary to find solutions in terms of changing the portfolio of services and their prices. However, it is very likely that the passion to travel and its impact on the intention to travel will outweigh the worries about traveling and the intention not to travel.

Recenzované/Reviewed

14. November 2020 / 15. November 2020