Mladá autorská dvojica Kuchta – Jankovič si za cieľ svojej publikácie stanovila „poskytnúť komplexný pohľad na sociálne médiá ako na marketingový a komunikačný nástroj firiem“. Vskutku sa im to podarilo, jej čitateľ je zrozumiteľným spôsobom oboznamovaný s procesom manažmentu sociálnych sietí a jeho praktickým využitím v rámci podnikových stratégií, jednotlivé kapitoly prinášajú detailné informácie o vývoji sociálnych platforiem, objasňujú špecifickú terminológiu a definujú postavenie sociálnych médií v rámci moderného marketingového komunikačného mixu. Popri teoretických východiskách je pozornosť autorov sústredená i na prístupy k tvorbe obsahu a výkonnostnému marketingu na sociálnych sieťach, ktoré sú najrelevantnejšie pre slovenský trh (Facebook, Instagram, TikTok, LinkedIn). Publikácia bola schválená pedagogickou a edičnou komisiou Ekonomickej univerzity v Bratislave v edičnom programe na rok 2023 ako vysokoškolská učebnica, nájde si však určite aj iných čitateľov, než študentov vysokých škôl, keďže prináša cenné poznatky o efektívnom plánovaní a správe obsahu, čím napomáha lepšiemu porozumeniu toho, ako správne využiť potenciál sociálnych médií a sociálnych sietí na dosahovanie marketingových cieľov.
Už od prvej kapitoly je zrejmé, že autorská dvojica sa v plnohodnotnej miere orientuje v problematike manažmentu, resp. správy sociálnych sietí, pričom nielenže reflektuje súčasný stav poznania opierajúc sa pritom o relatívne zúžený, no relevantne vybraný zoznam zdrojov zahraničnej proveniencie, ale prináša i vlastné postoje, postrehy a relevantné príklady. Sympaticky vyznieva ich snaha o terminologickú jednoznačnosť, čo vidieť už i pri tak jednoduchej skutočnosti, ako je používanie pojmov sociálne médiá a sociálne siete laickou a čiastočne i zainteresovanou odbornou verejnosťou ako synonymných, čomu tak nie je. Prirodzene, obsah prvej kapitoly – s na prvý pohľad veľmi všeobecným a nič nehovoriacim názvom – Definícia pojmu nie je zameraný len vysvetlenie rozdielov medzi sociálnymi médiami a sieťami, ale predstavuje ucelený rámcový pohľad – znalostnú bázu termínov orientovaných na problematiku sociálnych sietí v kontexte internetového ekosystému.
História a míľniky sociálnych sietí sú priblížené v druhej kapitole recenzovanej publikácie. Autori akcentujú „dlhú a zložitú históriu, ktorej korene siahajú až do počiatkov internetu”, a to plynulo od praotca sociálnych médií – elektronických vývesiek až po súčasné sociálne siete implementujúce nástroje umelej inteligencie, ktoré napomáhajú s tvorbou a šírením obsahu. Tretia kapitola s názvom Funkcie sociálnych sietí identifikuje subjekty, ktoré na sociálnych sieťach pôsobia (jednotlivci, firmy, ďalšie inštitúcie), komunikačné a interakčné cesty (od B2B až po G2G), charakterizuje aktívny a pasívny prístup k aktivite a prítomnosti na sociálnych sieťach a v závere prináša i prehľad všeobecne uplatniteľných funkcií sociálnych sietí a prehľad ich funkcií z pohľadu možností využitia sociálnych sietí pre potreby firmy. Nasledujúca kapitola pod názvom Pohľady na sociálne siete akcentuje kategorizáciu sociálnych sietí vzhľadom na ich využitie, typ používateľa, z hľadiska prístupu k ich manažmentu a z pohľadu možností šírenia obsahu.
V ďalších troch kapitolách sa čitateľ dozvie o formách obsahu na sociálnych sieťach (piata kapitola), marketingu na sociálnych sieťach (šiesta kapitola) a ukazovateľoch výkonnosti sociálnych sietí (kapitola s poradovým číslom sedem). Silné praktické konzekvencie sú citeľné vo vzťahu k produkcii a distribúcii rôznych typov obsahu na sociálnych sieťach reflektujúc pritom zo strany autorov ich špecifiká, ďalej vo vzťahu k marketingovým stratégiám pred aj po vzniku sociálnych sietí, či ich vplyvu na tzv. marketingový funnel, a v neposlednom rade vo vzťahu k riadeniu sociálnych médií a analýze výkonnostných ukazovateľov s praktickými príkladmi pre efektívnejší manažment. V kapitole s poradovým číslom osem Ďalšie aspekty sociálnych médií je snaha autorov zameraná na evolúciu sociálnych sietí v kontexte technických a celospoločenských aspektov.
Nasledujúca štvorica kapitol s rovnakou štruktúrou podkapitol – Charakteristika, História, Obsahové formáty, Inzertné možnosti a Technické parametre – v plnohodnotnej miere prezentuje potenciál využitia štyroch, na Slovensku najrelevantnejších, sociálnych sietí, a to Facebook, Instagram, TikTok a LinkedIn. Po týchto prakticky orientovaných kapitolách nasleduje už len Literatúra, i keď záverečná sumarizácia by bola očakávaná a prospešná.
Napriek nesporným kvalitám recenzovanej učebnice je možné mierne kriticky poukázať na absenciu spracovania súčasného legislatívneho rámca týkajúceho sa manažmentu sociálnych sietí a marketingu na sociálnych sieťach, ako aj ich etickej samoregulácie, nehovoriac pritom o možnostiach zvyšovania digitálnej a marketingovej gramotnosti s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy sociálnych médií a sietí primárne na deti a mládež. Veď ako uvádzajú aj samotní autori: „Hoci sociálne médiá majú potenciál spájať ľudí a uľahčovať komunikáciu a spoluprácu, majú aj potenciál spôsobovať rozdelenie a škody a ich vplyv závisí od toho, ako sa používajú a regulujú.“. Danú pripomienku je tak možné vnímať ako podnet či výzvu na prípravu druhého vydania, keďže o úspechu tohto prvého vydania vysokoškolskej učebnice niet pochýb.
