V predchádzajúcom čísle sme publikovali prvý z troch článkov, ktoré sú zamerané na porovnanie hodnôt, názorov a postojov medzi slovenskými respondentmi a respondentmi z arabských krajín. V ňom sme uviedli význam takéhoto prieskumu pre marketing, opísali sme spôsob oslovenia aj štruktúru vzorky a porovnali sme životné hodnoty medzi oboma skupinami respondentov. Na hlbšie porovnávanie odpovedí (podľa krajiny pôvodu) sme sa už nezamerali vzhľadom k tomu, že nebol vyvážený a dostatočný počet respondentov z jednotlivých arabských krajín. V tomto príspevku prezentujeme vnímanie hodnôt ako sú šťastie, sloboda, dôvera alebo viera.
V marci 2017 sme uskutočnili kvantitatívny prieskum – štandardizované online dopytovanie prostredníctvom emailu a sociálnych sietí. Podarilo sa nám získať 42 odpovedí od respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Respondentov z arabských krajín sme kontaktovali na základe pracovných kontaktov prostredníctvom e-mailu a sociálnych sietí a časť odpovedí sme získali od ľudí nachádzajúcich sa v integračnom programe pre utečencov v Rakúsku. Najviac respondentov pochádzalo z Egypta (38,0%) a zo Sýrie (26,0%) a ostatní respondenti pochádzali z Maroka, Tuniska a Iraku. Aby sme nemali príliš nevyváženú vzorku, tak ani vzorka slovenských respondentov nebola rozsiahla a dosiahla počet 61. Keďže nebolo v našich silách zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky, treba túto štúdiu a jej výsledky chápať s určitým nadhľadom.
Hodnoty a ich skúmanie
Hodnoty boli ústredným pojmom v sociálnych vedách od ich vzniku, boli rozhodujúce pre vysvetlenie správania jednotlivcov aj skupín, zohrávali dôležitú úlohu nielen v sociológii, ale aj v psychológii, antropológii a príbuzných disciplínach (Schwartz 2012 s. 3). Hodnoty sa používajú na charakteristiku kultúrnych skupín, spoločností a jednotlivcov, na sledovanie zmien v priebehu času a na vysvetlenie podstaty motivačných postojov a správania (Schwartz 2012, s. 2). V psychike človeka utvárajú hodnoty hierarchicky usporiadaný systém, ktorý môže, ale nemusí byť v súlade s hodnotovým systémom skupiny alebo spoločenstva, v ktorých žije. Hodnotový systém predstavuje určitú implicitnú alebo explicitnú koncepciu hodnotových prianí a snažení sa jednotlivca, ktorá ovplyvňuje výber konania, jeho foriem, prostriedkov a cieľov (Szarková 2009, s. 203).
Hodnoty sú jedným zo zásadných faktorov determinujúcich kultúrny charakter jednotlivých krajín a národov. Prostredníctvom zmien v hodnotových orientáciách možno sledovať dôležité sociálne zmeny v spoločnosti, čo bol tiež jeden z dôvodov, prečo sa na hodnoty začali zameriavať aj kontinuálne medzinárodné výskumy (Anýžová 2014, s. 549). K významným osobnostiam, ktoré prispeli ku kontinuálnemu medzinárodnému skúmaniu hodnôt, patrí Ronald Inglehart. Pomohol založiť prieskumy Eurobarometer a riadi výskum svetových hodnôt – The World Values Survey (WVS) – realizovaný v 97 krajinách, ktorý skúma zmeny v presvedčeniach a názoroch v spoločnosti a ich dopad na sociálne a politické zmeny (University of Michigan 2017).
WVS je najväčší nekomerčný, medzinárodný, pravidelne sa opakujúci prieskum názorov a hodnôt, ktorý sa v súčasnosti realizuje a je to jediná akademická štúdia, ktorá pokrýva celé spektrum globálnych zmien, od veľmi chudobných až po veľmi bohaté krajiny a dotýka sa všetkých významných svetových kultúrnych zón. Získané údaje pomáhajú pochopiť zmeny v presvedčeniach, hodnotách a motiváciách ľudí na celom svete (World Values Survey 2017). Z analýz údajov z WVS dospel Inglehart k záveru (World Values Survey 2017), že na svete existujú dve základné hodnotové dimenzie, a to:
• Tradičné hodnoty vs. svetské, racionálne.
• Hodnoty prežitia vs. sebavyjadrenia.
Tradičné hodnoty zdôrazňujú dôležitosť náboženstva, väzieb medzi rodičmi a deťmi, úctu k autorite a tradičné rodinné hodnoty. Ľudia, ktorí prijímajú tieto hodnoty, odmietajú rozvod, potraty, eutanáziu a samovraždu. Tieto spoločnosti majú vysokú úroveň národnej hrdosti a sklony k nacionalizmu.
Sekulárne-racionálne hodnoty majú opačné preferencie k tradičným hodnotám. Tieto spoločnosti pripisujú menší dôraz na náboženstvo, tradičné rodinné hodnoty a autoritu. Rozvod, potraty, eutanázia a samovražda sú považované za relatívne prijateľné.
Hodnoty prežitia kladú dôraz na ekonomickú a fyzickú bezpečnosť. To je spojené s pomerne etnocentrickým postojom a nízkou úrovňou dôvery a tolerancie.
Hodnoty sebavyjadrenia dávajú veľký dôraz na ochranu životného prostredia, rastúcu toleranciu cudzincov, homosexuálov, rodovú rovnosť a rastúci dopyt po účasti na rozhodovaní v hospodárskom a politickom živote.
Inglehart sa zaoberal aj otázkou premien hodnotových preferencií v časovom horizonte. Zistil, že s meniacimi sa ekonomickými, technologickými a sociálnymi podmienkami, dochádza k posunu v hodnotových preferenciách, to znamená, že hodnotové priority každého človeka odrážajú jeho sociálne a ekonomické prostredie. Týka sa to napríklad aj rozdielov v hodnotových preferenciách medzi jednotlivými generáciami ľudí, ktorí žijú v hospodársky vyspelých krajinách. Výskumom dospel aj k zaujímavému názoru, že v chudobných krajinách, kde nedošlo v posledných rokoch k ekonomickému rastu, nenastali žiadne medzigeneračné posuny v hodnotových preferenciách.
Aj v Európe sa realizuje kontinuálny prieskum špecializujúci sa na hodnoty. Je to European Vaules Study (EVS), ktorý začal v roku 1981 a opakuje sa každých 9 rokov. Tento rok prebehne piata vlna v spolupráci s WVS. Základným cieľom výskumu je umožniť medzinárodné porovnanie hodnôt a postojov a ich zmien v európskych krajinách. Medzi témy obsiahnuté vo výskume patria: práca, životné ciele, rodinný život, náboženstvo, súčasné sociálne problémy, pocity šťastia, dobrovoľnícke aktivity, sociálny odstup, záujem o politiku a politickú aktivitu, národná identita, solidarita, vzťah k prisťahovalcom, k regiónu, ku krajine, k EÚ (European Vaules Study 2017).
Hodnoty v slovenskej a arabskej kultúre
Zaujímalo nás, do akej miery sú dôležité (4 = veľmi dôležité, 3 = skôr dôležité, 2 = nie veľmi dôležité, 1 = vôbec nie dôležité) pre obe skúmané kultúry nasledujúce témy: práca, rodina, priatelia a známi, voľný čas, politika a náboženstvo. V Tabuľke 1 a Grafe 1 sú znázornené výsledné priemery.
Tabuľka 1: Porovnanie priemerov dôležitosti vybraných oblastí
Zdroj: vlastné spracovanie
Z výsledkov vyplýva, že práca, rodina, priatelia a známi sú pre obe kultúry rovnako dôležité (použili sme Kruskal-Wallisov test). Respondenti ich zaradili medzi „skôr dôležité“ až „ dôležité“. Štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti =0,05 sme zaznamenali pri témach náboženstvo, politika a voľný čas. Voľný čas je dôležitejší pre Slovákov, politika a náboženstvo sú zase významnejšie pre respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Politika je pre Slovákov nie veľmi dôležitá, ale pre respondentov pochádzajúcich z arabských krajín sa hodnoty približovali viac k odpovediam skôr dôležitá. Náboženstvo predstavovalo najvýraznejší rozdiel zo všetkých vybraných tém. Slováci považujú náboženstvo za nie veľmi dôležité a naopak, respondenti pochádzajúci z arabských krajín, za skôr dôležité až veľmi dôležité.
Graf 1: Porovnanie priemerov dôležitosti vybraných oblastí
Zdroj: vlastné spracovanie
V ďalšej otázke mali respondenti vyjadriť, aký majú v súčasnosti pocit šťastia (1 = vôbec nie šťastný, 2 = nie veľmi šťastný, 3 = celkom šťastný, 4 = veľmi šťastný), ak posúdia všetky okolnosti vo svojom živote.
Graf 2: Pocit šťastia
Zdroj: vlastné spracovanie
Ako možno vidieť v Grafe 2, najviac respondentov zo Slovákov aj respondentov pochádzajúcich z arabských krajín označilo, že sa cítia byť celkom šťastní. Túto možnosť si vybral takmer rovnaký podiel predstaviteľov obidvoch kultúr, 54,7% Slovákov a 54,8% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Podobný podiel respondentov sa cíti byť veľmi šťastný, 36,1% Slovákov a 31% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Odpoveď nie veľmi šťastný vybralo 4,9% Slovákov a 14,% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Možnosť vôbec nie šťastný neoznačil žiadny respondent pochádzajúci z arabských krajín a zo Slovenska ju vybralo 1,6% Slovákov. Z údajov sme vypočítali aj priemery a ich hodnoty sa medzi respondentmi pochádzajúcimi z arabských krajín (3,28) a Slovákmi (3,17) v priemere významne neodlišujú. Môžeme konštatovať, že zástupcovia obidvoch kultúr sú približne rovnako celkom šťastní.
S pocitom šťastia úzko súvisí spokojnosť so životom. Pýtali sme sa, keď vezmú do úvahy všetky okolnosti, ako sú v súčasnosti spokojní so svojím životom. Stupeň spokojnosti resp. nespokojnosti mohli označiť na 6-stupňovej škále, kde 1 = nespokojný a 6 = spokojný.
Nespokojných so svojím životom je 1,6% Slovákov a 2,4% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, ktorí si vybrali stupeň 1 (Graf 3). Stupeň 2 označilo 3,3% Slovákov a 2,4% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Veľký rozdiel sme zaznamenali na strednej hodnote 3, ktorú označilo len 8,2% Slovákov a výrazne vyšší podiel respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, 28,4%. Stupeň spokojnosti 4 označilo 19,7% Slovákov a 26,2% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Bližšie k spokojnosti, ktorý prestavoval stupeň 5, si vybralo 47,5% Slovákov a 31% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, čo predstavuje najvyšší počet odpovedí spomedzi slovenských respondentov aj respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Najspokojnejších so svojím životom sa cíti byť 19,5% Slovákov a len 9,5% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín.
Na základe vypočítaných priemerov sme zistili, že Slováci sú so svojím životom v priemere spokojní na 4,67 a respondenti pochádzajúci z arabských krajín na 4,1. Kruskal Wallisov test ukázal, že existujú štatisticky významné rozdiely v spokojnosti so svojím životom a na hladine významnosti =0,05 môžeme tvrdiť, že Slováci sú so svojím životom spokojnejší než respondenti pochádzajúci z arabských krajín.
Graf 3: Spokojnosť so životom
Zdroj: vlastné spracovanie
Ďalšou otázkou sme sa chceli dozvedieť, do akej miery Slováci a respondenti pochádzajúci z arabských krajín dôverujú iným ľuďom. Pýtali sme sa, či si myslia, že vo všeobecnosti sa dá väčšine ľudí veriť, alebo či v styku s inými treba byť veľmi opatrný (Graf 4). Nedôverčivejší sú Slováci, až 72,1% označilo, že opatrnosti v styku s druhými ľuďmi nie je nikdy nazvyš, naopak túto možnosť označila menej ako polovica (47,6%) respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Viac ako štvrtina (27,9%) Slovákov si myslí, že väčšine ľuďom sa dá veriť, naproti tomu respondenti pochádzajúci z arabských krajín iným ľuďom viac dôverujú, nakoľko si to myslí viac ako polovica z nich, 52,4%.
Graf 4: Dôvera k iným ľuďom
Zdroj: vlastné spracovanie
Zisťovali sme tiež, akú veľkú možnosť majú slobodne sa rozhodovať a usmerňovať svoj život. Uviedli sme výrok: „Niektorí ľudia majú pocit, že sa slobodne rozhodujú a majú život vo vlastných rukách a iní zase, že svoj život a to, čo sa s nimi stane, nemôžu nijako ovplyvniť“. Respondenti mohli odpovedať na 6-stupňovej škále, akú majú možnosť slobodne sa rozhodovať a usmerňovať svoj život, pričom 1 predstavovala vôbec žiadnu a 6 veľmi veľkú (Graf 5).
Graf 5: Možnosť slobodne sa rozhodovať
Zdroj: vlastné spracovanie
Vôbec žiadnu možnosť slobodne sa rozhodovať neuviedol žiadny respondent ani zo Slovákov ani z respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Nižší stupeň slobodného rozhodovania, stupeň 2 neoznačil žiadny Slovák a naopak 14,3% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín nemá pocit, že sa vo svojom živote môže slobodne rozhodovať a usmerňovať svoj život. Výrazný rozdiel bol aj pri stupni 3, čo predstavovalo strednú hodnotu, ktorú označilo až 35,7% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, čo tvorí najväčšia časť odpovedí od týchto respondentov a zo Slovákov ju označilo len 8,2%. Vyšší stupeň slobody rozhodovania označil podobný počet Slovákov (24,6%) a respondentov pochádzajúcich z arabských krajín (28,6%). Zaujímavý bol aj výrazný rozdiel ohľadne označenia na stupnici 5. Až 39,3% Slovákov, čo predstavovalo najviac odpovedí zo Slovákov, má pocit, že má možnosť slobodne sa rozhodovať a naopak si to myslí len 11,9% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Najvyšší stupeň slobodného rozhodovania a usmerňovania svojho života označilo 27,9% Slovákov a menšia časť respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, len 9,5%.
Na základe vypočítaných priemerov sme zistili, že u Slovákov má priemerná sloboda rozhodovania hodnotu 4,87 a u respondentov pochádzajúcich z arabských krajín 3,67. Kruskal-Wallisov test ukázal, že existujú štatisticky významné rozdiely v slobode rozhodovania a na hladine významnosti =0,05 môžeme tvrdiť, že Slováci majú väčší pocit možnosti sa slobodne rozhodovať a usmerňovať svoje život než respondenti pochádzajúci z arabských krajín.
Zamerali sme sa aj na dôležitosť náboženstva v živote. Stupeň dôležitosti mohli ohodnotiť na 6-stupňovej škále, kde 1 predstavovala vôbec nie je dôležité a 6 je veľmi dôležité (Graf 6).
Graf 6: Dôležitosť náboženstva
Zdroj: vlastné spracovanie
Pri tejto otázke sme zaznamenali najvýraznejšie rozdiely. Najväčší podiel Slovákov (39,3%) uviedol, že náboženstvo v ich v živote nie je vôbec dôležité, pričom u respondentov pochádzajúcich z arabských krajín to bolo 7,1%. A naopak najväčšia časť respondentov pochádzajúcich z arabských krajín uviedla, že náboženstvo je v ich živote veľmi dôležité, až 66,7% a Slovákov bolo 11,5%. Stupeň 2 a 3 označil rovnaký podiel Slovákov (13,1%) a stupeň 3 a 4 zase respondentov pochádzajúcich z arabských krajín (9,5%). Len 7,1% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín nepovažuje náboženstvo v živote za dôležité (označili stupeň 1) a stupeň 2 len 2,4% z nich, čo predstavuje najmenšiu percentuálnu časť opýtaných. Stupeň 5 označilo 8,2% Slovákov a 4,8% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín.
Vypočítaný priemer mal u Slovákov hodnotu 2,74 a u respondentov pochádzajúcich z arabských krajín 5,02. Tieto rozdiely sú štatisticky významné (Kruskal-Wallisov test), a teda môžeme tvrdiť, že náboženstvo je pre respondentov pochádzajúcich z arabských krajín v živote dôležitejšie než pre Slovákov. Toto zistenie potvrdzuje výsledok z prvej prezentovanej otázky, pri ktorej však bola použitá iná škála.
Nasledujúca otázka sa opäť týkala náboženstva a pýtali sme sa, či si myslia, že náboženstvo dokáže dať veriacim silu a pohodu.
Tabuľka 2: Náboženstvo dáva silu (%)
Zdroj: vlastné spracovanie
Napriek tomu, že Slováci skôr nepovažujú náboženstvo vo svojom živote za dôležité, väčšina (70,5%) z nich si myslí, že náboženstvo dokáže dať veriacim silu a pohodu. Túto odpoveď označilo aj najviac respondentov pochádzajúcich z arabských krajín, až 92,9%. Takmer pätina (19,7%) Slovákov a 7,1% respondentov pochádzajúcich z arabských krajín nevie, či je to tak. Nikto z respondentov pochádzajúcich z arabských krajín si nemyslí, že by náboženstvo nedokázalo dať veriacim silu a pohodu a naopak 9,8% Slovákov označilo túto možnosť.
Záver
Z výsledkov prieskum vyplýva, že práca, rodina, priatelia a známi sú pre obe kultúry rovnako dôležité, voľný čas je však dôležitejší pre Slovákov a politika a náboženstvo sú zase významnejšie pre respondentov pochádzajúcich z arabských krajín. Náboženstvo predstavovalo najvýraznejší rozdiel zo všetkých vybraných tém. Slováci považujú náboženstvo za nie veľmi dôležité a naopak respondenti pochádzajúci z arabských krajín za skôr dôležité až veľmi dôležité. Obidve kultúry uznávajú, aj keď respondenti pochádzajúci z arabských krajín vo väčšej miere, že náboženstvo dokáže dať veriacim silu a pohodu. Ďalšie odlišnosti medzi obidvomi skúmanými kultúrami boli v dôvere voči iným ľuďom a v slobode pri rozhodovaní, kde sa ukázalo, že Slováci sú menej dôverčiví a majú zase väčší pocit možnosti sa slobodne rozhodovať a usmerňovať svoj život. Slováci aj respondenti pochádzajúci z arabských krajín sa významne neodlišujú v pocite šťastia, no pri porovnávaní spokojnosti so životom, sú Slováci spokojnejší než respondenti pochádzajúci z arabských krajín. Táto nezrovnalosť dokazuje, že aj keď pocit šťastia a spokojnosť so životom úzko súvisia, predsa len odzrkadľujú odlišné poňatie, či obsah.
Literatúra/List of References
[1] Anýžová, P., 2014. Srovnatelnost Schwartzovy hodnotové škály v mezinárodních datech. In: Sociologický časopis / Czech Socilogical Review. 2014, 50(4), s. 547-580. ISSN: 0038-0288.[online]. [cit. 2017-08-08]. Dostupné na: <http://sreview.soc.cas.cz/uploads/ffd44e6b99d2a4203d345ee6923c09d0aeb0d859_14-4-04Anyzova30.indd.pdf>
[2] European Values Study, 2017. [online]. [cit. 2017-09-15]. Dostupné na:
<http://www.europeanvaluesstudy.eu>
[3] Schwartz, S. H., 2012. An Overwiev of the Schwartz Theory of Basic Human Values. 2012. [online]. [cit. 2017-02-10]. Dostupné na: <http://scholarworks.gvsu.edu/orpc/vol2/iss1/11>
[4] Schwartz, S. H., 1992. Universals in the Content and Structures of values: Theoretical Advances and Empirical Tests in 20 Countries, 1992. [online]. [cit. 2017-02-10]. Dostupné na: <http://kodu.ut.ee/~cect/teoreetiline%20seminar%2023.04.2013/Schwartz%201992.pdf>
[5] Szarková, M., 2009. Psychológia pre manažérov a podnikateľov. Bratislava: Sprint 2, 2009, s. 205-210. ISBN 978-80-89393-00-8.
[6] University of Michigan, 2017. [online]. [cit. 2017-09-15]. Dostupné na:
<http://lsa.umich.edu/polisci/people/faculty/rfi.html>
[7] World Values Survey, 2017. [online]. [cit. 2017-09-15]. Dostupné na:
<http://www.worldvaluessurvey.org/WVSContents.jsp>
[8] World Values Survey. Findings and Insights, 2017. [online]. [cit. 2017-09-15]. Dostupné na:
<http://www.worldvaluessurvey.org/WVSContents.jsp?CMSID=Findings>
Kľúčové slová/Key Words
štúdie hodnôt, šťastie, sloboda, dôvera, náboženstvo
values study, happiness, freedom, trust, religion
JEL klasifikácia/JEL Classification
M31
Résumé
Comparison of Slovak and Arabic culture II. Happiness, freedom, trust, religion.
Thanks to the changes in the orientation of the values we can observe important social transformations in society. That´s one of the reasons why also the continual international research started to focus on these values (for example World Values Survey or European Values Study). Our survey reveals, that work, family, friends and acquaintances are equally important for both cultures. Leisure time is more important for the Slovaks. Respondents from Arabic countries, on the other hand, find politics and religion more important. The biggest difference in all themes was represented by religion. The Slovaks find religion as not very important. Unlike the respondents from Arabic countries, who find it important or even very important. Both cultures admit, even though the respondents from Arabic countries in a larger degree, that religious people can get comfort and strength from their religion. Other differences between these two surveyed cultures were in the trust towards another people and in the freedom of decision-making. It turned out that the Slovaks are less trustful and feel like they have a bigger possibility of decision-making and controlling their life. The Slovaks and the respondents from Arabic countries have more or less the same feeling of happiness. But the Slovaks are more satisfied with their life than the respondents from Arabic countries. This inconsistency shows, that even though the feeling of happiness and satisfaction with life are very similar, they reflect a different conception or content.
Kontakt na autorov/Address
Ing. Dana Vokounová, PhD., Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Katedra marketingu, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava 5, e-mail: dana.vokounova@euba.sk
Ing. Silvia Hanková, Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Katedra marketingu, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, e-mail: silvia.hankova@yahoo.com
Recenzované/Reviewed
11. marec 2018 / 18. marec 2018
