Hodnoty patria k faktorom, ktoré sú neustále prítomné pri našom vytváraní názoru, postoja alebo správania. Pre hodnoty je typické, že sú neviditeľné a ľudia si ich prítomnosť ani sami neuvedomujú, no napriek tomu ich vplyv je veľký. Hodnoty sa nezvyknú skúmať len samotné, ale v súvislosti s niečím, ako sú napríklad postoje alebo správanie. Cieľom tohto príspevku je prezentovať výsledky prieskumu, ktorý bol zameraný na skúmanie hodnôt študentov a ich postoje k prisťahovalectvu.
Metódy práce
Psychológ Shalom Schwartz vytvoril systém merania desiatich základných hodnôt, ktorý sa dá použiť v kvantitatívnych prieskumoch. Tento systém sa označuje PVQ (Portrait Value Questionnaire) a obsahuje 40 krátkych charakteristík človeka (Schwartz 2012), ktoré opisujú jeho ciele, ašpirácie alebo želania a dá sa z nich odvodiť dôležitosť skúmaných hodnôt.
Koncom roka 2015 sme uskutočnili prieskum medzi študentmi Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na zhromažďovanie údajov sme použili štandardizovaný dotazník, ktorý bol rozdelený do dvoch častí. Prvá časť bola zameraná na skúmanie hodnôt s využitím Schwartzovho systému hodnôt (PVQ) a druhá časť skúmala názory a postoje mladých ľudí k rôznym oblastiam života, z ktorých je pre tento článok vybratá téma prisťahovalectva. Hodnoty boli merané nepriamo, t. j. PVQ obsahoval 40 opisov človeka a úlohou respondentov bolo uviesť na 6-stupňovej škále, do akej miery sú ako tento človek. Následne sa z ich odpovedí odvodilo, ako veľmi uznávajú desať skúmaných hodnôt. Prieskumy realizované pod záštitou Európskej komisie, konkrétne Standard Eurobarometer 83, Special Eurobarometer 432 Europeans´Attitudes Towards Security, Flash Eurobarometer 408 European Youth, ako aj European Social Survey 7 slúžili ako inšpirácia pre tvorbu dotazníka.
Rebríček hodnôt
Získali sme 199 vyplnených dotazníkov. Najprv sa analyzovalo desať hodnôt vypočítaním priemerného skóre zo 6-stupňovej škály, pričom vyššie skóre znamená, že jedinec sa viac stotožňuje (viac uznáva) danú hodnotu.
Tabuľka 1: Priemerné skóre skúmaných hodnôt
Zdroj: vlastné spracovanie
V Tabuľke 1 je uvedené výsledné poradie skúmaných hodnôt. Štatistický t-test ukázal, že rozdiely medzi výslednými priemernými skóre za prvé tri hodnoty nie sú významné. To znamená, že všetky tri sa umiestnili na rovnakom mieste, aj keď ich priemerné hodnoty sa líšia, no nie významne. Za týmito hodnotami nasleduje ambicióznosť, ktorej priemerné skóre sa významne nelíši od hedonizmu ani láskavosti, no líši sa od samostatnosti. Preto je na Obrázku 1 umiestnené ako čiastočne sa prekrývajúca hodnota s prvými tromi. Na ďalšom mieste sa umiestnili harmónia, bezpečie a vzrušenie s nevýznamnými rozdielmi medzi sebou. Rozdiely medzi priemernými skóre zvyšných hodnôt sú významné. Výsledky t-testu sú znázornené na Obrázku 1.
Obrázok 1: Zoradenie hodnôt na základe t-testu
Zdroj: vlastné spracovanie
Môžeme teda tvrdiť, že najdôležitejšími hodnotami sú pre mladých ľudí samostatnosť, láskavosť a užívanie si (hedonizmus) a najmenej dôležitými sú tradícia, moc a poddajnosť.
Postoje k prisťahovalectvu
Keďže je v súčasnosti aktuálnou témou prisťahovalectvo, aj niektoré otázky v dotazníku boli zamerané na túto tému. Najprv bola táto téma zakomponovaná do otázky týkajúcej sa obáv v súvislosti s bezpečnosťou na Slovensku (Tabuľka 2).
Tabuľka 2: Najväčšie obavy týkajúce sa bezpečnosti
Zdroj: vlastné spracovanie
Viac ako tri pätiny študentov majú najväčšie obavy z korupcie na Slovensku a takmer polovica z nelegálneho prisťahovalectva a z ekonomickej krízy. Najmenšie obavy majú z počítačovej kriminality a možno k nej ešte priradiť aj oblasť životného prostredia. Nelegálne prisťahovalectvo teda patrí k najväčším obavám mladých ľudí v súvislosti s ich pocitom bezpečnosti. No aký postoj by mali k legálnym prisťahovalcom, resp. akému druhu ľudí by mal štát povoliť u nás žiť? Na toto sa zamerala nasledujúca otázka týkajúca sa ochoty prijímať rôznych prisťahovalcov (Tabuľka 3).
“Do akej miery by malo Slovensko umožniť prísť a žiť u nás nasledujúcim skupinám ľudí?”
Tabuľka 3: Umožnenie prísť a žiť na Slovensku
Zdroj: vlastné spracovanie
Z výsledkov vyplýva, že miera akceptácie prisťahovalcov závisí od ich pôvodu. Mladí ľudia sú najotvorenejší k prijímaniu prisťahovalcov rovnakej rasy alebo z bohatších krajín v rámci Európy, prípadne aj mimo nej. Najväčšie zábrany majú voči prijímaniu prisťahovalcov z mimoeurópskych chudobnejších krajín alebo rôznej rasy. Celkovo možno konštatovať, že mladí ľudia nie sú radikálne proti prisťahovalcom, aj keď mnohým prisťahovalcom bez ohľadu na ich pôvod by umožnila žiť na Slovensku menej ako polovica z nich. No na druhej strane nikomu by neumožnila menej ako pätina. Najväčšie zábrany majú voči ľuďom z chudobnejších krajín mimo Európy a rozdielnej rasy alebo etnickej skupiny, čo sú vlastne dnešní aktuálni prisťahovalci.
Ďalšia otázka “Aký je podľa Vášho názoru dopad imigrácie na Slovensko a jeho obyvateľov?” bola zameraná na to, aké pozitíva a negatíva vidia študenti v imigrácii (Tabuľka 4).
Tabuľka 4: Dopad imigrácie na SR a jej obyvateľov
Zdroj: vlastné spracovanie
Na prvých priečkach sa jednoznačne umiestnili negatívne dopady imigrácie na Slovensko a jej obyvateľov. Najväčšiu hrozbu vidia mladí ľudia vo vzniku konfliktov z dôvodu neochoty prisťahovalcov prispôsobiť sa. Ďalšími dôležitými sú obavy z chorôb, ktoré nie sú na Slovensku rozšírené a zo šírenia islamu, za ktorými nasledujú ekonomické dopady vo forme zvýšenia výdavkov štátu a obmedzenia pracovných príležitostí pre domácich obyvateľov. Až po týchto siedmich negatívnych dopadoch sa umiestnil prvý pozitívny a to obsadenie neatraktívnych pracovných pozícií.
Z odpovedí možno vyvodiť záver, že mladí ľudia vidia jednoznačne viac negatívne než pozitívne dopady imigrácie na Slovensko a jeho obyvateľov.
Ďalšia sada otázok sa tiež zamerala na vnímanie prisťahovalectva, pričom bol použitý sémantický difrenciál s 10-stupňovou škálou:
„Je pre ekonomiku dobré alebo zlé, že sem prichádzajú ľudia z iných krajín?“
dobré ———- zlé
„Ľudia, ktorí k nám prichádzajú žiť, väčšinou berú Slovákom prácu alebo väčšinou pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta?“
berú prácu ———- vytvárajú nové pracovné miesta
„Ľudia z iných krajín, ktorí k nám prichádzajú žiť, väčšinou obohacujú alebo narušujú kultúru?“
obohacujú ———- narušujú
„Ľudia z iných krajín, ktorí k nám prichádzajú žiť, spôsobujú zhoršovanie alebo zlepšovanie problémov súvisiacich s kriminalitou?“
zhoršovanie ———- zlepšovanie
„Ľudia z iných krajín, ktorí k nám prichádzajú žiť, robia zo Slovenska lepšie alebo horšie miesto pre život?“
lepšie ———- horšie
Pre lepšiu ilustráciu sú v Grafe 1 všetky pozitívne pojmy umiestnené vľavo a negatívne vpravo, aj keď v dotazníku sa striedali. Tomu zodpovedajú aj prepočty výsledných hodnôt dvoch otázok, ktorých sa táto zmena umiestnenia týkala.
Graf 1: Vnímanie dopadov prisťahovalectva
Zdroj: vlastné spracovanie
Priemer škály v sémantickom diferenciáli je 5,5 a hodnoty menšie ako tento priemer predstavujú pozitívnu tendenciu a vyššie negatívnu. Môžeme vidieť, že prisťahovalectvo nie je vnímané pozitívne v žiadnej skúmanej oblasti (ani jedna hodnota nie je nižšia ako 5,5), čo korešponduje s výsledkami predchádzajúcej otázky týkajúcej sa dopadov imigrácie. Dá sa povedať, že dopad prisťahovalectva na ekonomiku, kultúru a miesto pre život je hodnotený respondentmi skôr neutrálne, no najväčšie obavy sa týkajú hlavne nárastu kriminality a možnej straty práce.
Vzťah medzi uznávanými hodnotami a postojom k imigrácii
Pri skúmaní vzťahu medzi hodnotami a postojom k imigrácii boli analyzované najčastejšie uvádzané odpovede otázok, ktoré sa týkali umožnenia pobytu u nás a dopadu imigrácie. Mladí ľudia boli rozdelení do desiatich segmentov podľa toho, ktoré hodnoty najviac uznávali (na škále od 1 do 6 musela mať hodnota výsledné priemerné skóre minimálne 4, aby bola považovaná za takú, že ju jedinec uznáva). Jedinec mohol byť súčasťou viacerých segmentov, ak uznával viac ako jednu hodnotu.
Graf 2 znázorňuje vzťah medzi uznávanými hodnotami a ochotou prijať (mnohých a niektorých) ľudí rozdielnej rasy alebo z chudobných krajín mimo Európskej únie, t. j. tých, voči ktorým mali mladí ľudia najväčšie zábrany. Krivky majú približne rovnaký priebeh, len vertikálne posunutý. Znamená to, že mladí ľudia sú celkovo ochotnejší prijať ľudí rozdielnej rasy alebo etnickej skupiny než ľudí z chudobných krajín mimo EÚ. Najotvorenejšími k imigrantom sú mladí ľudia, pre ktorých je typická poddajnosť a harmónia. Najväčšie zábrany (najmä pri ľuďoch z chudobných krajín mimo EÚ) majú študenti, pre ktorých je typická moc. Pri imigrantoch rozdielnej rasy sa k ich neochote pridávajú aj mladí ľudia uznávajúci bezpečie, prípadne ambicióznosť.
Graf 2 Uznávané hodnoty a ochota prijať ľudí
Zdroj: vlastné spracovanie
Graf 3 vyjadruje vzťah medzi hodnotami a tromi najčastejšie uvádzanými dopadmi imigrácie (viď Tabuľku 4).
Graf 3: Uznávané hodnoty a dopady imigrácie
Zdroj: vlastné spracovanie
Aj v tomto grafe majú krivky rovnaký priebeh, vertikálne posunutý. Všetci majú najväčšiu obavu z konfliktov z dôvodu neprispôsobenia. Obavy z chorôb a šírenia islamu majú rovnaký priebeh podľa jednotlivých hodnotových segmentov. Absolútne najväčšiu obavu zo všetkých majú študenti uznávajúci tradíciu a to z konfliktov vyplývajúcich z neprispôsobenia sa imigrantov. Ďalšou skupinou s obavami sú mladí ľudia, pre ktorých je dôležité bezpečie a v oblasti obáv z konfliktov z neprispôsobenia sa, sa k nim pridávajú aj respondenti uznávajúci harmóniu.
Záver
Prieskum medzi študentmi ukázal, že spomedzi desiatich skúmaných hodnôt sú pre nich najdôležitejšie samostatnosť, láskavosť a užívanie si (hedonizmus) a najmenej dôležitými sú tradícia, moc a poddajnosť. Čo sa týka témy prisťahovalectva, z odpovedí na rôzne otázky možno konštatovať, že prisťahovalectvo nie je vnímané pozitívne. Pri posudzovaní dopadov imigrácie rezonovali v odpovediach prevažne negatívne dopady, najmä obava zo vzniku konfliktov z dôvodu neochoty prisťahovalcov prispôsobiť sa, z chorôb, ktoré nie sú na Slovensku rozšírené a zo šírenia islamu.
Poznámky/Notes
Tento príspevok vznikol v rámci riešenia grantu VEGA 1/0178/14 Spoločná spotrebiteľská politika EU a jej uplatnenie v SR s dopadom na vzdelávanie spotrebiteľov.
Literatúra/List of References
[1] European Commission, 2015. Standard Eurobarometer 83, 2010. [online]. [cit. 2015-08-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb83/eb83_publ_en.pdf>
[2] European Commission, 2015. Special Eurobarometer 432, 2015. Europeans´Attitudes Towards Security. [online]. [cit. 2015-08-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_432_en.pdf>
[3] European Commission, 2015. Flash Eurobarometer 408 European Youth, 2015. [online]. [cit. 2015-08-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_408_en.pdf>
[4] European Social Survey 7, 2014. [online]. [cit. 2015-08-23]. Dostupné na: <http://www.europeansocialsurvey.org/docs/round7/questionnaire/ESS7_immigration_final_module_template.pdf>
[5] Schwartz, Sh., 2012. An Overwiev of the Schwartz Theory of Basic Values. In: Online Readings in Psychology and Culture. 2012, 2(1). [online]. [cit. 2014-02-11]. Dostupné na: <http://scholarworks.gvsu.edu/orpc/vol2/iss1/11/>
Kľúčové slová/Key Words
hodnoty, Schwartzov systém hodnôt, postoje, prisťahovalectvo, prieskum
values, Schwartz´s value system, attitudes, immigration, survey
JEL klasifikácia/JEL Classification
M31
Résumé
Hierarchy of values of young people and their attitudes towards immigration
This paper presents results of survey focusing on values and attitudes of university students towards immigration. Schwartz´s value system was used in this survey to measure ten values indirectly, not by naming values, but by Portrait Value Questionnaire consisting of 40 short verbal portraits of different people. For each portrait respondents have to answer how much are they like this person. The results show that the most dominant values are Self-direction, Benevolence and Hedonism and least dominant are Tradition, Power and Conformity. Young people see impacts of immigration mostly in possible conflicts due to the reluctance of immigrants to adapt to, due to the risk of diseases which are not widespread in Slovakia and in the spread of Islam. Most afraid are those with dominant value Tradition. Students are not so open to people of a different race or ethnic group and to a people from the poorer countries outside Europe to allow them to come and live in Slovakia. Especially those with dominant Power are most opposed.
Recenzované/Reviewed
15. november 2016 / 20. november 2016