Spotrebiteľská gramotnosť a falšovanie medu. Časť II.

V procese nákupného správania je rozhodovanie spotrebiteľa ovplyvňované širokým spektrom podnetov ako aj rozhodovaním samotného spotrebiteľa. V tomto príspevku sa venuje pozornosť spotrebiteľskej gramotnosti. Tá interaguje v rozsahu psychografických faktorov motivácie, vnímania, učenia, presvedčenia a postojov do tej miery, že spotrebiteľ prijíma vedomé rozhodnutie ohľadom preferencií produktu, jeho kvality či značky. Kultivovanie spotrebiteľskej gramotnosti umožňuje spotrebiteľovi rozhodnúť sa kvalifikovane a vo svoj prospech. Nie sú to iba benefity na strane spotrebiteľa, ale aj na strane producenta, či dokonca celého odvetvia.
Cieľom príspevku je identifikovať význam spotrebiteľskej gramotnosti pri kúpe včelieho medu v kontexte jeho falšovania. V príspevku sú identifikované nekalé praktiky falšovania medu a znehodnotenia jeho výživovej hodnoty. Tie sú v súčasnosti bežnou praktikou prejavujúcou sa na zníženej kvalite ponúkaného medu na slovenskom aj svetovom trhu. V príspevku sa vychádza z poznatkov prieskumu kvality predávaných medov realizovaných na Slovensku a v zahraničí. Následne sú navrhované opatrenia na posilnenie spotrebiteľskej gramotnosti pri kúpe včelieho medu.

Dôvody falšovania medu a jeho dopady

Za hlavné dôvody falšovania medu je možné považovať predovšetkým jeho rastúcu spotrebu. Dopyt po mede za posledných 10 rokov konštantne rastie o takmer 5% ročne. Všeobecne známy fakt, že je med zdravší ako iné sladidlá ho zrejme dostávajú do role favorita. Obmedzené zdroje medu motivujú k jeho falšovaniu a k dosahovaniu výrazných finančných ziskov z predaja lacných sladidiel vydávaných za včelí med. Ďalším dôvodom je, že sa med začína intenzívnejšie využívať aj vo farmaceutickom priemysle a kozmetike. Túto rastúcu spotrebu zabezpečujú predovšetkým ázijské krajiny, najmä Čína a potom aj Ukrajina. Zaujímavosťou však podľa Garcíu (2020) je, že zvyšujúci sa dopyt po mede zabezpečujú rovnaké počty chovaných včiel. Čo môže napovedať z akých zdrojov a v akej kvalite sa tento med produkuje.
Dopady falšovania medu sú významné pre spotrebiteľa, ale aj samotných producentov. Z pohľadu producenta je možné vidieť zásadný dopad v ekonomike hospodárenia. Výkonný výbor Apimondie označil falšovanie medu za jeden z dvoch hlavných faktorov ohrozujúcich včelárstvo v celosvetovom meradle. Podvodné praktiky vytvárajú priestor na vznik cenovej konkurencie, ktorá tlačí poctivých včelárov k existenčnému rozhodnutiu.
Podľa príspevku Bruneau z expernej skupiny Apimondie a Európskej komisie pre falšovanie medu (2020), ktorý vystúpil na konferencii „Priemysel falšovania medu“ Európsky trh s medom má tieto charakteristiky:
• znižujúca produkcia v EÚ
• znižujúce ceny a ich vysoká volatilita
• zvyšujúce výrobné náklady
• zvyšujúce zásoby nepredaného medu u včelárov
• znižujúca ziskovosť a životaschopnosť včelárov
• posun z trhu veľkoobchodu na trh maloobchodu, čo prináša zvýšenie miestnej konkurencie s dopadom na ceny
• ekonomické včelárenie je ohrozené s výhľadom na zníženie počtu chovaných včelstiev

Znižujúca sa produkcia medu v EÚ pri tendencii rastúcej spotreby medu znamená, že trh bude odkázaný na dovoz medu z tretích krajín. Dovoz medu z tretích krajín ako bolo vyššie prezentované vystavuje spotrebiteľa riziku nákupu menej kvalitného, no pravdepodobne žiadaného, lacnejšieho medu. Volatilita cien medu vyvára tlak na ekonomickú sebestačnosť producentov a obchodníkov s medom. Európska produkcia medu je vystavená tlaku globálnej produkcie medu. Teda aj produktov, ktoré nespĺňajú kvalitatívne parametre na označovanie produktu ako včelí produkt, med. Produkcia medu sa súčasne stretáva so zvyšujúcimi nákladmi na jeho zabezpečenie, ktoré by mali pokryť náklady na zabezpečenie zdravia včelstva a réžie produkcie. Zvyšujúce zásoby u včelárov spôsobujú zvýšenie nákladov na ich skladovanie a znižujú tok disponibilných peňažných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na rozvoj podnikania. Tým sa znižuje životaschopnosť ich podnikateľského modelu a u niektorých včelárov to dokonca hraničí s rozhodnutím o pokračovaní vo včelárení. Keďže včelári sú si vedomí potenciálu zhodnotiť vlastnú produkciu bez použitia sprostredkovateľa, volia priamy marketingový kanál. To však môže spôsobovať v niektorých lokalitách prirodzený tlak na trhu na zníženie ceny medu, ak sa takto rozhodne postupovať viacero producentov súčasne. Trhový mechanizmus je neúprosný a hoci sa na trh dostáva kvalitný med, prevyšujúca ponuka stláča jeho cenu.
Dopady falšovania medu cíti aj spotrebiteľ. Spotrebiteľ sa v snahe zakúpiť si prírodný produkt môže cítiť podvedený, alebo uvedený do omylu, ak si chce zakúpiť pravý včelí produkt. Otáznym zostáva, aké záujmy preferujú spotrebitelia pri kúpe medu a aká je znalosť spotrebiteľa o kvalite nakupovaného medu. Preferencia vysoko kvalitného medu za fér cenu motivujúcu včelára pokračovať v obchodnej alebo často krát len v záujmovej činnosti nemusí byť akceptovaná u každého spotrebiteľa. V tomto kontexte je možné spomenúť výsledky prieskumu Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo (2020) publikované v novembri 2020, ktorý riadi práva EU týkajúce sa obchodných známok a dizajnu ako aj porušovanie práv duševného vlastníctva. Na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov za Slovenskú republiku zistili, že 11% (v roku 2017 10%) Slovákov vedome kúpilo falšovaný tovar v období posledných 12 mesiacov, čo je spomedzi krajín EÚ 3. najvyššie miesto v nákupe falšovaného tovaru. Priemerná hodnota za celú EÚ tvorí 5% (v roku 2017 7%). Napriek tomu 38% Slovákov uprednostňuje originálny tovar pred falšovaným. Je teda možné predpokladať, že tento segment spotrebiteľov pre uprednostňovanie originálneho tovaru je zrejme aj ochotný odhaľovať dôkazy o originalite tovaru (informácie na obale, rozlíšenie značky tovaru, zisťovanie krajiny pôvodu ap.). Najčastejšie uvádzaným dôvodom, čo by mohlo ľudí odradiť od nákupu falšovaného tovaru respondenti uvádzali, že by bola:
• cenová dostupnosť originálnych výrobkov,
• riziko trestu alebo
• osobná zlá skúsenosť s falšovaným tovarom.

Naopak, najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo spotrebitelia nesiahajú po falšovaných tovaroch uvádzali respondenti:
• cenová dostupnosť originálnych výrobkov,
• pochopenie negatívneho vplyvu na producentov originálnych produktov a
• pochopenie negatívneho vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku EÚ resp. štátu.

Keďže tendencie na trhu s medom a dôsledky falšovania medu majú z väčšej miery podobný priebeh nie len v Európskej únii, ale aj v iných regiónoch sveta, svetová organizácia včelárskych združení Apimondia vydala už v roku 2019 stanovisko k falšovaniu medu, ktoré následne upravila v roku (2020). Podľa tohto stanoviska falšovanie medu je možné považovať za hlavný súčiniteľ nepriaznivého vývoja trhu so včelím medom. Stanovisko je určené ako zdroj informácií pre štátne orgány, obchodníkov, supermarkety, maloobchod, producentov, spotrebiteľov a ostatné zainteresované strany pôsobiace v obchode s medom, v záujme zabezpečenia informovanosti o najnovších trendoch v oblasti vývoja metód na testovanie pravosti medu.

Meranie kvality medu

Vyššie spomenuté predpisy jednoznačne definujú med ako produkt, na ktorého produkovaní sa podieľajú výsostne včely medonosné. Praktické vyhodnocovanie kvality medu je však oveľa komplikovanejšie. Dôvodom je jednak samotná kvalita medu, ale aj očakávaná úžitková hodnota medu.
V súčasnosti sa na odhaľovanie kvality medu používajú rôzne exaktné metódy (Kukurová, Karovičová a Kohajdová 2004). Ekonomické benefity falšovania medu sú ale natoľko motivujúce, že v súčasnosti sú profesionálni falšovatelia schopní nájsť spôsob ako prekonať tú ktorú metódu testovania. Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (2020) uvádza, že k zabezpečeniu odhalenia falšovaných medov je potrebné využívať kombináciu viacerých metód, čím sa ich úspešnosť zvyšuje. Podľa jeho názoru „súčasné legislatívne normy, ktoré definujú kvalitu medu na Slovensku, ale aj v Európe, sú nedostačujúce na odhalenie všetkých foriem falšovania alebo znehodnotenia kvality medu. Preto sme vyvinuli novú metódu hodnotenia kvality tohto včelieho produktu s ohľadom na jeho antibakteriálny účinok.”
Výsledky testovania medu boli prezentované na konferencii „Priemysel falšovania medu“ 8. 11. 2020 (Majtán 2020). Do prieskumu bolo zaradených 43 vzoriek. Z nich boli zvlášť sledované medy zakúpené v slovenských supermarketov a medy zakúpené v lokálnych obchodoch resp. bio obchodoch. U medov zo supermarketov boli 4 vzorky medu slovenského pôvodu a 15 zahraničných. U medov z lokálnych obchodov resp. bio obchodov išlo o slovenský pôvod medu. Vedci použili na testovanie 3 metódy: testovali bielkovinový profil medov, antibakteriálny potenciál medov a metódu produkcie peroxidu vodíka. U skupiny lokálnych medov bol očakávaný, vzhľadom na vyššiu cenu, aj vyšší antibakteriálny potenciál medu, čo by bolo znakom jeho vyššej kvality. To sa aj potvrdilo: dve tretiny vzoriek medov zo supermarketov zlyhalo v antibakteriálnom potenciáli, vzorky z lokálnych obchodov zlyhali v jednej tretine, čo svedčí o ich vyššej kvalite. No jedna tretina medov z lokálnych zdrojov resp. bio obchodov napriek očakávanej vyššej kvalite v hodnotení zlyhala. Do testovania zaradili ďalšie 3 vzorky medicínskych medov a 3 vzorky medov priamo od včelárov. Medicínske medy, kde sa už pri produkcii po testovaní očakáva vyšší antibakteriálny potenciál, boli prekonané medmi získanými priamo od včelárov. To môže svedčiť o vplyve spracovania a uchovávania medu na jeho kvalitu. Výsledky hovoria, že takmer 40% medov nemá antibakteriálne vlastnosti charakteristické pre med. Iba 16 vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň antibakteriálnej aktivity, teda išlo o pravé a nepoškodené medy. 19 vzoriek malo podpriemernú antibakteriálnu kvalitu a 17 vzoriek bolo na úrovni mŕtveho medu, teda iba sladidla. Ak vedci započítali všetky kvalitatívne štandardy, splnilo ich iba 7 zo 43 vzoriek medu, z nich by získali 2 zlaté, 1 strieborné a 4 bronzové ocenenie.
Spoločné výskumné centrum Európskej únie podľa výročnej správy (ec.europa.eu 2016) testovalo 2264 vzoriek medu z krajín Európskej únie ako aj z Nórska a Švajčiarska. Výsledok predstavoval 14,2% vzoriek, ktoré nevyhoveli testovaným kritériám. Išlo teda o znehodnotený med. V Spojených štátoch amerických sa med umiestnil na 3. mieste najčastejšie falšovaných produktov hneď po mlieku a olivovom oleji (Copeland 2020).

Návrhy a odporúčania

Zo zistení je zrejmé, že meranie kvality medu a určovanie jeho pravosti nie je jednoduché. Opisované prípady kedy sa s medom nevhodne zaobchádza resp. sa vedome falšuje a následne sa z neho stáva biologicky menej hodnotné, už len sladilo predstavuje pre spotrebiteľa zjavnú ujmu. Ak sa takýto produkt označuje ako včelí med, môžeme hovoriť o zavádzaní spotrebiteľa. Nakoniec organoleptické spôsoby odhaľovania pravosti medu sú neúčinné a spotrebiteľ nedokáže kvalifikovane posúdiť pravosť medu. Preto sa musí spoľahnúť buď na výsledky exaktných metód testovania, alebo na dôveru v predajcu resp. včelára a jeho čestné správanie. No aj samotný spotrebiteľ môže prispieť ku kultivovaniu trhu s medom a to vlastným celoživotným vzdelávaním. Ako uvádza Krásna a Barnová (2020, s. 46) odborné vzdelávanie by malo fungovať aj v kontexte celoživotného vzdelávania resp. ako uvádzajú iné zdroje (Krásna 2014; Krásna a Verbovanec 2014; Ižová 2014; Hanák, Ižová a Bočková 2020) aj vo vzdelávaní nezainteresovanej verejnosti. Stredná odborná škola Pod Bánošom, ktorá v rámci Centra odborného vzdelávania a prípravy vo včelárstve ponúka odborné kurzy pre začínajúcich včelárov, ale aj podujatia pre širšiu verejnosť. Slovenský zväz včelárov, Včelárske múzeum v Kráľovej pri Senci, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a mnohé ďalšie organizácie na Slovensku organizujú podujatia zamerané na vzdelávanie laickej aj odbornej verejnosti o význame včiel a včelích produktov pre naše zdravie a životné prostredie. V tomto kontexte sa javí ako dôležité vytváranie partnerstiev medzi vzdelávacími organizáciami, farmármi, obchodnými organizáciami ale aj územnou samosprávou za účelom posilnenia povedomia spotrebiteľskej verejnosti. Téme partnerstiev sa venuje napríklad Smolková (2016) a rozvoju vidieckych mikroregiónov Dobrucká Anna a Lucia (2004).
Presvedčiť o potrebnosti venovať sa téme kvality medu a získať aj laickú verejnosť môžu pomôcť aj médiá. Prezentované výsledky testovania medu boli publikované s veľmi širokým záberom slovenskej verejnosti. Deň pred konferenciou výsledky publikoval denník Nový Čas. Deň po konferencii boli správy o výsledkoch testovania napríklad na stránkach denníkov Sme a Pravda. Ekonomický týždenník Trend, časopis Zdravie, odborný včelársky časopis Dymák taktiež informovali o výsledkoch testovania. Aj v hlavných správach verejnoprávnej televízie RTVS bol zaradený príspevok. To svedčí, že sa o téme kvality medu a jeho falšovania mohla dozvedieť nielen odborná verejnosť včelárov, ale aj širšia skupina slovenských spotrebiteľov. Zdá sa, že médiá mali o danú tému veľký záujem. Bolo by potrebné využiť toto zvýšené povedomie spotrebiteľov a ďalej ho rozvinúť. Napríklad vytvorením vzdelávacích kurzov a tematických programov dostupných v médiách by sa zvýšila informovanosť spotrebiteľov. Informovaný a vzdelaný spotrebiteľ by sa následne rozhodol, o aký produkt má skutočne záujem a vedel by doceniť význam kvalitného, biologicky aktívneho včelieho medu.
Záujmy spotrebiteľa na strane dopytu sú zjavné: kúpiť čo najvýhodnejšie. Lenže ak spotrebiteľ nevie, čo kupuje, je ľahko ovplyvniteľný. Ako vyplynulo z prieskumu o nákupe falšovaných výrobkov, existuje a zrejme vždy bude existovať skupina spotrebiteľov, pre ktorých je cena výrobku najdôležitejším faktorom pri nákupnom rozhodovaní. Otáznym zostávam, kto tvorí túto skupinu. Nie sú to iba spotrebitelia s nízkymi príjmami, ale aj tí, ktorí nevnímajú parametre hodnoty produktu, ktorí si nie sú vedomí dôsledkami nesprávneho narábania s medom. Taktiež to môžu byť spotrebitelia, pre ktorých nepripadá produkt – med vzácny preto, lebo vo svojom okolí ho tradične za vzácni nepovažujú. Je však úlohou regulátora trhu – štátu resp. Európskej únie, aby nastavili pravidlá, ktoré nedovolia označovať produkt zavádzajúcim spôsobom. Včelí med nie je iba sladidlo a predáva sa s označením včelí med preto, lebo plní aj zdravotné funkcie, pre ktoré ho spotrebiteľ kupuje.
Zaujímavú myšlienku vyslovil profesor García (2020), keď v dôsledku pandémie Covid-19 dochádza k zvýšenému záujmu spotrebiteľov o pravý včelí med zo zdravotných dôvodov. Tieto účinky však má iba biologicky aktívny, teda nefalšovaný, neupravovaný a vhodne skladovaný včelí med. Ak by sa podarilo zabezpečiť, aby falšovaný resp. biologicky neaktívny včelí med nebol označovaný ako včelí produkt, istejší v nákupe by bol aj spotrebiteľ aj producent medu.
Ako tvrdí Majtán (2020) z pohľadu hodnotenia pravosti medu sa zvažuje aj biologická aktivita medu, ktorá však nie je v legislatívnych štandardoch o kvalite medu zadefinovaná. Preto navrhuje zaradenie nových testov kvality zohľadňujúcich celkový antibakteriálny potenciál medov. Testovanie by bolo zamerané na včelárov, ktorí by mali záujem otestovať si vlastnú produkciu medu. Tým by získali potvrdenie o kvalite produkovaného medu a mohli by ho výhodnejšie speňažiť na trhu. Otestovať vzorku medu by si mohli aj spotrebitelia, ktorí by získali potvrdenie o hodnote kupovaného produktu. Na pracovisku realizujú projekt Medové laboratórium. Testovaním zatrieďujú medy do troch kvalitatívnych úrovní: gold, silver a bronze a pripravujú sa na akreditáciu testovania.

Obrázok 1: Známky kvality medu vydávané Medovým laboratóriom
Zdroj: medovelaboratorium.sk (2020)

K zaradeniu kritéria biologicky aktívneho medu sa však ozvali aj konkrétni producenti medu s výhradou, že nevhodná prax distribúcie, skladovania a manipulácie s medom u spotrebiteľa predstavuje značné riziko ohrozujúce jeho kvalitu. A hoci včelári môžu zo svojej strany distribučnej cesty zaručiť maximálne profesionálny prístup, na ceste k spotrebiteľovi existuje veľa ďalších potenciálnych rizík, ktoré nevedia ovplyvniť. Stanovisko Apimondie k falšovaniu a znehodnocovaniu medu apeluje na všetkých zainteresovaných. Čiže na všetky organizácie v distribučnom reťazci. Baliarne, distribučné organizácie, veľkoobchodníkov aj maloobchody môžu zlými praktikami znehodnotiť nenávratne vysoko kvalitný med, znížiť jeho úžitkovú hodnotu a obrať o ňu spotrebiteľa.
Zrejme najbezpečnejším a zároveň najjednoduchším sa javí získanie vlastného dodávateľa medu. Na to poukázali aj výsledky testovania, keď med priamo od včelára dosahoval vyššie kvalitatívne parametre ako medy, ktoré mali garantovať medicínsku kvalitu. Predaj medu priamo od včelára minimalizuje riziko znehodnotenia medu. Predaj cez sprostredkovateľa zvyšuje riziko zníženia jeho kvality.
Významný vplyv na vzdelávanie spotrebiteľov môže mať aj samotný včelár. Včelár, ktorý si je vedomý výnimočnosti svojho medu dokáže vytvoriť vzťah k produktu a naučiť spotrebiteľa praktizovať šetrné spôsoby jeho používania v domácnosti. Napríklad záujmom spotrebiteľa je kúpiť tekutý, voňavý a tmavý med. Neeticky konajúci predajca ich môže poľahky docieliť zohriatím medu, doplnením aromatických látok, či potravinárskych farbív. Všetky tieto zásahy do medu by spôsobili jeho falšovanie a tým by bol porušený potravinový kódex. O tom všetkom môže včelár zasvätiť spotrebiteľa a naučiť ho napríklad akceptovať pastovaný med, ktorý hoci nevyzerá lákavo, ale má svoje praktické výhody a pritom sa neznehodnocuje kvalita medu.
V kontexte ovplyvňovania spotrebiteľa zo strany včelára sa v praxi ako zaujímavé ukazujú napríklad adopcie včelích rodín, kedy včelár nezískava iba finančnú hotovosť, ale vytvára priestor na vzdelávanie spotrebiteľa a vytvára si s ním dlhodobý vzťah. Významu a budovaniu vzťahu so zákazníkom sa v marketingovej teórii a praxi venujú rôzni autori (Šeliga a Štarchoň 2013; Lieskovská, Megyesiová a Bilohuščinová 2013; Pajtinková Bartáková, Gubíniová a Briestenský 2014; Vilčeková, L. 2014).
Z pohľadu maloobchodu by mohlo zvýšiť konkurencieschopnosť predajcu zavedenie vlastného vyšetrovania medu a garanciu predaja kvalitného produktu. Ako bolo uvedené vyššie (Soon a Liu 2020), podobne, ako postupovali spotrebitelia v Číne a verili viac štandardom overovania kvality potravín predávaných vo veľkých maloobchodných reťazcoch. Z pohľadu výsledkov overovania kvality medu by mohlo ísť na Slovensku o revolučný prístup, ktorý by mohol viesť k posilneniu pozície daného predajcu na trhu. Veľká väčšina vzoriek medov predávaných v supermarketoch vykazovala zlyhanie v kvalite, existuje teda významný priestor na odlíšenie od konkurencie. A to aj z pohľadu podpory spoločensky zodpovedného prístupu v marketingu a podnikaní, ktorého synonymom je podpora včiel a včelárstva. Téme spoločensky zodpovedného podnikania sa v súčasnosti venujú napríklad Strážovská (2014) a Stachová (2013).
Označovanie medu značkou producenta alebo predajcu môže byť ďalším odlišovacím znakom vypovedajúcim o jeho pôvode a kvalite. Podobne tak značka kvality Nadácie Slovak Gold v našich podmienkach môže zavážiť. Ak však uvážime, že každý z testovaných medov mal svoju etiketu, značku a určeného výrobcu, ani toto označenie nemusí garantovať jeho kvalitu. Malo by tak byť aspoň do momentu zabalenia produktu. Na ceste k spotrebiteľovi však môže med prekonať vplyvy prostredia, ktoré môžu znížiť jeho kvalitu. Preto by bolo potrebné vytvoriť partnerstvá a vzťahy so spolupracujúcimi organizáciami zapojenými v distribučnom kanáli. Ich výsledkom by bol profesionálny prístup pri zabezpečovaní kvality medu až do okamihu nákupu spotrebiteľom. Ako však preukázali výsledky testovania, ani medy medicínskej kvality distribuované v prísnejších podmienkach sa nevyhli zníženiu svojej antibakteriálnej hodnoty a vykázali horšie parametre ako med získaný priamo od včelára.

Záver

Spotrebiteľ na trhu zvyčajne podstupuje rôzne riziká pri nákupnom rozhodovaní. Ako je zjavné, na trhu so včelím medom nie je jednoduché, ak vôbec možné posúdiť pravosť medu na základe našich zmyslov. Je preto potrebné hľadať iné dôkazy o jeho kvalite. Zrejme pre spotrebiteľa najjednoduchším a najbezpečnejším sa javí odoberanie medu z dôveryhodného zdroja. Včelár, ktorý dbá na dobrú prax zaobchádzania s medom si môže vytvoriť dlhodobý vzťah so spotrebiteľom a profitovať z predaja kvalitnej produkcie. Zákazník zvyčajne nie je dostatočne znalý postupov výberu kvalitného medu a postupov pri jeho spracovaní tak, aby dokázal uchovať jeho biologickú hodnotu. Preto sa javia vzdelávacie aktivity podporované profesijnými organizáciami, médiami a samotnými včelármi ako veľmi potrebné. V súčasnosti je možné vidieť záujem verejnosti o kvalitu kupovaného medu zrejme aj pod vplyvom pandémie Covid-19. Bolo by potrebné na tomto záujme stavať a kultivovať správanie spotrebiteľa pri kúpe a zaobchádzaní s medom.
Informované rozhodovanie spotrebiteľa môže podporiť rozvoj celého včelárskeho odvetvia. Sú od neho závislí včelári, obchodníci, ale aj štát vyberajúci dane. Dodržiavanie pravidiel férového podnikania so včelím medom môže vplývať aj na rozvoj celých miest a regiónov, čoho dôkazom je svetoznámy manukový med. Posilnenie životaschopnosti niektorých slovenských regiónov produkciou kvalitného medu môže byť v budúcnosti významné. Z porovnania kvality svetových medov, slovenské dosahujú výnimočné kvalitatívne parametre a zo svetových výstav prinášajú ich producenti vysoké ocenenia. Na túto jedinečnosť by mali nadviazať opatrenia vlády a chrániť výnimočnosť týchto produktov.

Koniec II. časti.

Poznámky/Notes

[1] Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vypracovali zbierku medzinárodne schválených potravinových noriem. Tieto nemajú právnu platnosť, no sú používané a uznávané, pretože boli vypracované na základe vedeckých poznatkov. Ich cieľom je zabezpečenie štandardu úrovne kvality potravín v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov na celom svete a používania osvedčených praktík pri obchodovaní s potravinami.
Príspevok je čiastkovým výstupom projektu VEGA 1/0737/20 Spotrebiteľská gramotnosť a medzigeneračné zmeny v preferenciách spotrebiteľov pri nákupe slovenských produktov.

Literatúra/List of References

1. APIMONDIA, 2020. Statement on Honey Fraud. 2020. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://www.apiservices.biz/en/articles/sort-by-popularity/2400-apimondia-statement-on-honey-fraud-v-2>
2. Atkins, J. a Atkins, B. (Eds.), 2016. The business of bees. An integrated approach to bee decline and corporate responsibility. Sheffield UK: Greenleaf Publishing Limited, 2016. ISBN 978-1-78353-435-7.
3. Bruneau, E., 2020. Udržateľné včelárenie. In: Priemysel falšovania medu. Apimondia, virtuálna konferencia, 8. 11. 2020.
4. Copeland, C., 2020. Honey is one of the most faked foods in the world, and the US government isn´t doing much to fix it. 2020. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://www.insider.com/fake-honey-problems-how-it-works-2020-9>
5. Dobrucká, A. a Dobrucká, L., 2004. Stratégia rozvoja vidieckeho mikroregiónu. In: Vybrané kapitoly zo strategického manažmentu. Bratislava: Eurounion, 2004. ISBN 80-88984-67-X.
6. Dzurová, M., 2015. Celoživotné vzdelávanie spotrebiteľa. s. 28-36. In: Dzurová, M. a kol.: Gramotnosť spotrebiteľov a spotrebiteľská politika. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2015. ISBN 80-225-4164-0.
7. europa.eu, 2016. Food Fraud. 2016. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/oc_control-progs_honey_jrc-tech-report_2016.pdf>
8. European citizens and intellectual property: perception, awareness, and behaviour – 2020. European Union Intellectual Property Office, 2020. ISBN 978-92-9156-281-7. [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na: <https://doi.org/10.2814/788800>
9. García, L. N., 2020. Nový pohľad na kvalitu medu. In: Priemysel falšovania medu. Apimondia, virtuálna konferencia. 8. 11. 2020.
10. Hanák, M., Ižová, K. a Bočková, K., 2020. Cooperation of enterprises with secondary vocational schools: Comparative analysis in the context of The Czech Republic and Slovakia. In: Proceedings of CBU in Economics and Business. 2020, 1, 91-97. [online]. [cit. 2020-11-16]. Dostupné na: <https://doi.org/10.12955/peb.v1.24>
11. Ižová, K., 2014. Plnenie požiadaviek rámcovej smernice pre vodu v kontexte všeobecnej gramotnosti ľudských zdrojov. In: Aspekty riadenia a vzdelávania ľudských zdrojov v praxi. Dubnica nad Váhom: DTI, 2014, s. 4-15. ISBN 80-89732-18-0.
12. Krásna, S., 2014. Komponenty edukačného pôsobenia na dieťa v predprimárnej edukácii. Bratislava: MPC, 2014. ISBN 80-8052-773-0.
13. Krásna, S. a Barnová, S., 2020. Systém duálneho vzdelávania ako súčasť odbornej didaktiky. Dubnica nad Váhom: VŠ DTI, 2020, s. 46. ISBN 80-8222-003-5.
14. Krásna, S. a Verbovanec, Ľ., 2014. Kľúčové kompetencie učiteľa v predprimárnej edukácii. Bratislava: MPC, 2014. ISBN 80-8052-613-9.
15. Kukurová, K., Karovičová, J. a Kohajdová, Z., 2004. Metódy identifikácie falšovania a autentifikácie medu. In: Bulletin potravinárskeho výskumu. 2004, 43(1-2), s. 25-36. ISSN 0231-9950.
16. Lieskovská, V., Megyesiová, S. a Bilohuščinová, D., 2013. Akceptácia podpory predaja domácich produktov spotrebiteľmi v maloobchode SR. In: Marketing Science & Inspirations. 2013, 8(2), s. 2-12. ISSN 1338-7944.
17. Majtán, J., 2020. Nový pohľad na kvalitu medu. In: Priemysel falšovania medu. Apimondia, virtuálna konferencia. 8. 11. 2020.
18. sk, 2020. Test MIC. 2020. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://www.medovelaboratorium.sk/sluzby/>
19. Merriam-webster. 2020. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://www.merriam-webster.com/>
20. Miklošík, A., 2015. Slovenský spotrebiteľ v dobe digitálnej ekonomiky – prvé poznatky. s. 134-142. In: Dzurová, M. a kol.: Gramotnosť spotrebiteľov a spotrebiteľská politika. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2015. ISBN 80-225-4164-0.
21. Ministry for Primary Industries, 2020. Exporting honey and bee products. 2020. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://www.mpi.govt.nz/export/food/honey-and-bee-products/>
22. Pajtinková Bartáková, G., Gubíniová, K. a Briestenský, R., 2014. (Ne)pripravenosť konečných zákazníkov na koncepciu udržateľného marketingového riadenia v európskom priestore. In: Marketing Science & Inspirations. 2014, 9(1), s. 26-33. ISSN 1338-7944.
23. Průcha, J., 1999. Vzdělávaní a školství ve světe. Praha: Portál, 1999. ISBN 80-7178-290-4.
24. Rodríguez-Entrena, M. a Salazar-Ordónez, M., 2013. Influence of scientific–technical literacy on consumers’ behavioural intentions regarding new food. In: Appetite. 2013, 60, s. 193-202. ISSN 0195-6663. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://doi.org/10.1016/j.appet.2012.09.028Get>
25. Simons, A. R. a kol., 2017. Health literacy: Cancer prevention strategies for early adults. In: American Journal of Preventive Medicine. 2017, 53(9), s. 73-77. ISSN 1873-2607.
26. Smernica Rady Európskej únie 2001/110/ES o mede.
27. Smolková, E., 2016. Strategické partnerstvá v manažmente, podnikaní a marketingu. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. ISBN 80-223-4186-8.
28. Soon, M. J. a Liu, X., 2020. Chinese consumers´ risk mitigating strategies against food fraud. In: Food Control. 2020, 115(4), s. 1-8. ISSN 0956-7135. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://doi.org/10.1016/j.foodcont.2020.107298>
29. Stachová, P., 2013. Udržateľná spotreba a jej vplyv na svet. In: Rozvojové vzdelávanie: témy a metódy III. Bratislava: Nadácia Pontis, 2013, s. 99-118. ISBN 978-80-89895-10-6.
30. Strážovská, Ľ., 2014. Využitie marketingu v rodinnom podnikaní. Časť II. In: Marketing Science & Inspirations. 2014, 9(2), s. 37-41. ISSN 1338-7944.
31. Šeliga, M. a Štarchoň, P., 2013. Marketingová komunikácia a vernostné programy vybraných medzinárodných maloobchodných reťazcov na slovenskom trhu. Časť II. In: Marketing Science & Inspirations. 2013, 8(4), s. 2-6. ISSN 1338-7944.
32. Šramová, B., 2014. Media literacy and marketing consumerism focused on children. In: Procedia – Social and Behavioral Sciences. 2014, 141, s. 1025-1030. ISSN 1877-0428. [online]. [cit. 2020-10-27]. Dostupné na: <https://doi.org/10.1016/j.sbspro.2014.05.172>
33. Vilčeková, L., 2014. Etnocentrizmus slovenských spotrebiteľov. In: Marketing Science & Inspirations. 2014, 9(3), s. 53-59. ISSN 1338-7944.
34. Vyhláška č. 41/2012 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o mede
35. Zbierka potravinových noriem – potravinový kódex „Codex Alimentarius“ FAO/WHO

Kľúčové slová/Key words

spotrebiteľská gramotnosť, falšovanie, falšovanie medu, včelárstvo

consumer literacy, fraud, honey fraud, beekeeping

JEL klasifikácia/JEL Classification

D18, M31, M37, Q18

Résumé

Consumer literacy and honey fraud. Part II.

In the process of shopping behavior, consumer decisions are influenced by a wide range of factors as well as the decisions of the consumer himself. In this article, attention is paid to consumer literacy. It interacts in the range of psychographic factors of motivation, perception, learning, belief and attitudes to the extent that the consumer makes a conscious decision about the preferences of the product, its quality or brand. Cultivating consumer literacy enables the consumer to make informed choices. There are not only benefits on the site of the consumer, but also on the site of the producer, or even the whole industry.

The aim of the paper is to identify the importance of consumer literacy in the purchase of bee honey in the context of its fraud. The article identifies unfair practices of honey fraud and devaluing its nutritional value. These are currently a common practice, reflected in the reduced quality of honey offered on the Slovak and world markets. The paper is based on the findings of a honey quality survey carried out by the Institute of Molecular Biology of the Slovak Academy of Science and the measures of the world organization of beekeeping associations Apimondia on honey fraud. Subsequently, measures are proposed to increase consumer literacy when buying bee honey.

Recenzované/Reviewed

17. November 2020 / 20. November 2020